Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Budeme Bratislave hovoriť stovežatá?

03.05.2007, 13:28 | Ján Blažej | Peter Kremský

Ak je výškovou budova s vyše pätnástimi poschodiami, stovežatá určite bude.

  • Tlačiť
  • 1

Varšavčania tvrdia, že najkrajší výhľad na ich mesto je z Paláca kultúry. Pretože nevidno Palác kultúry. Mnohí by dali ihneď zbúrať ohyzdný pomník stalinskej architektúry, ktorý mal päťdesiatych rokoch dokázať, že aj hrdý proletariát vie stavať mrakodrapy. Trinásťposchodový dom z päťdesiatych rokov v centre Viedne sa stal vztýčeným prstom a o reprízu sa nijaký developer či architekt nepokúšal. Výškové budovy sú v okrajových štvrtiach. Staré centrum je nedotknuteľné v Paríži, Ríme, chráni si ho Norimberg. Do výšok sa nechce ani ďalším starým západoeurópskym mestám – chcú si zachovať historickú pamäť. Pražská radnica vypoklonkovala krajanku, bohatú americkú developerku Ivanu Trumpovú s projektom 285-metrového hotela v historickej časti Malej Strany v Prahe.

Veže a panoráma

„Stovežatosť tvorili slohové veže kostolov, jedna krajšia ako druhá, stovežatá je Praha, ale nie Frankfurt,“ uvažoval vlani na stránkach Profitu hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta. „Každá z veží, ktorá je obohatením panorámy mesta, môže byť prínosom. Bezduché, nič nehovoriace sú iba smutným svedectvom neschopnosti spojenej s nekultúrnosťou.“ Keď sa človek blíži po diaľnici zo severu, televízna veža tvorí jedinečnú panorámu Bratislavy, pylón Nového mosta zasa južnú „bránu“. Architekt viacerých mestských dominánt Ľubomír Závodný za top adresu pre rodinné domy pokladá hradný kopec s jedinečným výhľadom na strechy a kostolné veže Starého Mesta.

bratislava1.jpg

Novinári z horných poschodí niekdajšieho Presscentra vídali nevábny nákladný prístav a Slovnaft. Pracovník Všeobecnej úverovej banky vo výškovej budove tvrdí, že na výhľad z firemného vežiaka čas nemá. Od počítača videl najprv na oblohu a teraz dokončovaný vežiak v susedstve. „Pracovisko vo výškovej budove nie je o výhľadoch, je to pracovisko,“ vraví. Americký spisovateľ Arthur Hailey videl radového úradníka pri umelom svetle v kobke bez okien, jeho výstup po kariérnom rebríčku znamenal svetlo, okno, kópiu obrazu či fotografiu na stene, potom originál olejomaľby a na najvyšších postoch výhľad na život dolu, ktorý banka ovplyvňuje. Preto veľa ľudí, ktorí pracujú vo výškových budovách a bývajú vo vysokých panelákoch, uvažuje o príbytku kúsok nad zemou a výhľadom na zeleň.

Pohľady zhora

V sedemdesiatych rokoch bol ideálom štvorizbový panelákový byt, v deväťdesiatych rokoch prišla túžba po rodinnom dome za mestom. V novom storočí sa viacerí vracajú do bytových domov bližšie do sídla. Za prácou, klientmi, s menšími dopravnými stresmi. K argumentom, že výškové domy budú riešiť v Bratislave bytový problém, je významný architekt Ján Bahna skeptický. „Vo vežiakoch sa budujú najmä apartmány a luxusné vyhliadkové domy,“ vyhlásil v denníku Pravda. Snahu stavať do výšky, vysvetlil prirodzenou túžbou ľudí po výškach, lietaní či pohľade zhora. „Vertikála je aj určitý mužský symbol,“ povedal. „Vyjadruje moc a schopnosti. To všetko sa premietlo aj do architektúry. Najprv do sakrálnych stavieb, neskôr do symbolov moci alebo sídiel významných firiem.“

V každom meste sa to prejavovalo inak a výsledkom boli aj paradoxy. Vo svete obdivujeme aj pamiatky viac ráz prestavované, lebo nový pán chcel dať objektu svoju pečať. Interiér Dómu svätého Martina viac ráz menili predstavy prichádzajúcich arcibiskupov. V tridsiatych rokoch sa bratislavský mäsiar Rudolf Manderla inšpiroval jatkami v Chicagu a zainvestoval do prvého (jedenásťposchodového) „mrakodrapu“. Magistrát mu vytkol, že budova bude prekážať doprave. R. Manderla dal pod časťou domu postaviť pylóny a podchod.

bratislava2.jpg

Dračie zuby

Prejavom úcty k historickým objektom a kultivovaným riešením je v Bratislave budova Baťovho obchodného domu na Hurbanovom námestí, ktorá nebráni výhľadu na Michalskú vežu. Mesto má totiž aj dosť barbarských riešení. Pamätník padlým sovietskym vojakom na Slavíne „zrušil“ vežu Kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii v Horskom parku. Alebo preťatie Podhradia od Starého Mesta a likvidáciu časti podhradia i nábrežia kvôli Mostu SNP. Časom však ľudia prijali nezvyčajný pohľad cez pylón mosta na Hrad a Dóm. Dnes mnohí odmietajú dvadsaťdva podlažnú pristavovanú vežu Auparku, lebo mení panorámu a konkuruje pylónu mosta.

Ak má absolvent bratislavskej vysokej školy pri príležitostnej návšteve hlavného mesta trochu času, vydá sa na miesta, ktoré mu pripomenú mladosť. Zubárke Viere Dvořákovej, ktorá zakotvila v Česku, pohľad z hradu, z miest, kde randievala, pripomína deravý chrup pacienta, ktorý sa o zuby veľmi nestaral. Jej manžel namieta, že to nie je chrup, z ktorého zuby vypadali, ale rastúce dračie zuby. Bývalý režim chcel socialistickú výstavbu a naordinoval Presscentrum, rozhlasovú obrátenú pyramídu, „kukuricu“ internátu Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda, výškovú budovu Stavebnej fakulty.

Stavby za štátne

Nová trhová ekonomika spočiatku vežiaky nežiadala. Ľudia mali petržalskú králikáreň, mramorové námestia a betónové stavby storočia. Kancelárskych budov po nepotrebných úradoch bolo dostatok. Finančné skupiny iba postávali pred Strediskom cenných papierov, aby zarobili na každej babičke, ktorá príde speňažiť sen o akcionárskej kariére.

Do výšky sa začalo stavať až koncom deväťdesiatych rokov. Štartovný výstrel urobili štátne banky. Najprv Všeobecná úverová. Topila sa síce v dlhoch, no chcela mať nové sídlo. Budova z modrého skla na Mlynských nivách narástla na osemdesiatosem metrov. Nasledovala centrálna banka, kde bolo peňazí dosť. Sídlo z ocele a skla sa stalo 111-metrovou dominantou modernej časti centra. Najmä vďaka susednej rozhlasovej pyramíde a betónovému hranolu stavebnej fakulty.

Vtedy sa objavil aj ďalší ambiciózny projekt – obytný súbor Glória na Záhradníckej ulici. Angažovala sa v ňom vtedy ešte štátna Slovenská sporiteľňa. Plánovala aj nadchod ponad električkovú trať do protiľahlého nákupného centra na Palkovičovej ulici. Zámer stroskotal a vyrobil banke dlhy. Súbor sa rozpredal a roky dokončoval po častiach. Stometrová Glória dlho hyzdila horizont Ružinova ako betónová ruina, kým ju vlani nedokončili. Inzeráty na predaj posledných bytov sa objavujú dodnes.

V novom storočí

Prišiel hospodársky rast a potreba nových kancelárií i bytov. Pri Prievozskej ulici vyrástli prvé budovy obchodnej štvrti, ale nevyčnievali. Výška prišla až s rastom cien pozemkov a dopytom po kanceláriách. Dnes sa plánujú desiatky najmenej stometrových budov. Ale nie všetky sa postavia. Prekvapuje však, že väčšinou tam nebudú kancelárie, ale byty v lokalite, ktorá sa mení na biznis dištrikt (štvrť podnikania) medzi Dunajom, Prievozskou, Bajkalskou a Karadžičovou ulicou. Patria tam aj 135-metrové dvojčatá Panorama City na Landererovej ulici. Majú ambíciu prerásť najvyššiu bratislavskú budovu, susednú Tower 115, ktorá patrí tomu istému developerovi – finančnej skupine J&T.

bratislava6.jpg

Toto niekdajšie Presscentrum má primát len vďaka niekoľkometrovej anténe, ktorou prerástlo Národnú banku. Bohatým finančníkom zachutil imidž byť čo najbližšie k hviezdam. Panorama, ktorá má byť hotová v roku 2009, najvyššou asi dlho nebude. Obďaleč, na Bottovej ulici má byť Lipový park. Developerská skupina Lipa bývalého šéfa hlohovskej Slovakofarmy Ondřeja Gattnara ho chce dohotoviť koncom roku 2009. Jedna z dvoch budov bude mať vrátane antény 140 metrov.

Skoky do výšky

Vyše stometrové budovy majú vyrásť pri Záhradníckej, Račianskej, Bajkalskej, ale aj v Dúbravke a Petržalke. Developer HB Reavis predal najväčšie projekty biznis centier, polovicu prepustil holandskému Rodamcu aj v superúspešnom petržalskom Auparku a vrhol sa na nové projekty. V City Business Centre na Karadžičovej ulici sa mu podarilo iba prečnievať nad susednou VÚB. Ale veža Auparku s necelými sto metrami bude najvyššia na pravom brehu Dunaja. V plánoch je však ešte čosi vyššie. Byty, kancelárie, obrovské nákupné centrum a 170-metrový hotelový vežiak so 42 poschodiami v Twin City na Mlynských nivách nahradí starú autobusovú stanicu i opustenú káblovku. Komplex za sedemnásť miliárd, jeden z najväčších realitných projektov v strednej Európe, má byť hotový v roku 2011.

Ostatní developeri sa však s druhou priečkou určite nezmieria. Presakujú informácie o vežiakoch na petržalskej strane mosta Apollo, okolo Bajkalskej ulice či vedľa NBS. Chystá sa výstavba okolo budúcej rýchloelektričky v Petržalke, kde sa žiada pár orientačných bodov medzi panelákmi. Priestory pre výškové budovy majú byť v areáli Istrochemu okolo Vajnorskej ulice i na zvyšku niekdajšej rafinérie Apollo. Dôvodov je dosť: stále drahšie pozemky, záujem o výškové byty a úspora investora pri výstavbe. Je to však aj súťaž o prestíž, hviezdu recepcie či golfovej párty.

bratislava5.jpg

Nové prezentácie

Keď nové časy vygenerovali kapitál, ktorý chcel stavať vysoko nad hlavami ľudí nové chrámy, občania znervózneli, či každý, kto kúpi pozemok a má dosť peňazí, si môže dovoliť čokoľvek. Nahráva im dodatočné schválenie dvanásťposchodovej čiernej stavby administratívnej budovy na Fazuľovej ulici. Ľudia vidia aj nechutné handrkovanie okolo vežiaka na Šancovej ulici. Pôvodne mal mať osem poschodí v pamiatkovej zóne. Tá sa však zredukovala a investor si vymohol zvýšenie stavby na 22, no chcel až 32 podlaží. Developerovi ide vždy o maximálny zisk. Na Šancovej to vidieť brutálne. V balkónoch prvého podlažia sú dokonca stĺpy trolejbusového vedenia a pouličného osvetlenia.

Otázky k viacerým objektom má laická verejnosť, pamiatkari, ochranári, architekti. Mnohí považujú boom za živelný, nekoncepčný, bez obdoby v histórii, meniaci tvár mesta. Pripisuje sa to absencii legislatívy i kvalitného územného plánu. Jestvujúci aktualizovaný pred tridsiatimi rokmi nechyroval o ponovembrovej budúcnosti a návrh nového poslanci SDKÚ vlani na jeseň zmietli zo stola.

Kde do výšky?

Hlavný architekt Š. Šlachta potvrdzuje, že pripravený územný plán má určité regulatívy pre výstavbu výškových budov. „Rieši však najmä funkčné členenie plôch, výšku určujú územné plány jednotlivých zón, ale tie má spracované len časť mesta,“ naznačuje problém. Spracovaná koncepcia rozmiestnenia výškových budov iba odporúča, no mestské časti nezaväzuje. Hlavný architekt sa výške nebráni, pretože každá doba má svoje dominanty. Odmieta ich však v historickom centre mesta.

Na najväčšom európskom veľtrhu nehnuteľností a investičných príležitostí v Cannes primátora Andreja Ďurkovského zaujala problematika povoľovania výstavby výškových budov. „Sú celosvetovým trendom. Ale k otázke treba pristupovať veľmi citlivo a zvážiť, kam ich umiestniť. Nestotožňujem sa s umiestňovaním v blízkosti historických centier. Lokalizácia v štvrtiach, ktoré vznikajú, však nerobí problémy.“

Poukázal však na problém mestskej hromadnej dopravy. Ten ale nie je jediný. Podľa Š. Šlachtu výškové domy prinášajú územiu veľkú dopravnú záťaž. Pri vežiaku na Šancovej napríklad upozorňoval, že ľudia sa z podzemných garáží dostanú len veľmi ťažko a doprava v už aj tak preťaženej ulici bude často kolabovať. Do modernej parížskej štvrte La Defénse vedie metro, inde sú zasa obrovské tunely. Potom môže byť aj primeraný verejný priestor pre ľudí.

Otázky bez odpovedí

Cenu kancelárií a bytov určujú stavebné náklady, zisk developera, ponuka i dopyt. Záujem o lokalitu a cenu môže zraziť fakt, že človek pred budovou či v garáži na hodinu uviazne v zápche. Bez odpovede sú otázky, či sa tam vždy včas dostane sanitka, ako hasiči zvládnu požiar. Š. Šlachta si myslí, že investori podceňujú únosnosť lokalít. Aj pri takej zdanlivej banalite ako odvoz odpadkov alebo čistenie budov. Minulý mesiac sa Spiderman Alain Robert šplhal na rozhlasovú obrátenú pyramídu prachom a vtáčim trusom. Výškové budovy prinášajú do mesta veľa nových problémov. Investori sa vyhýbajú odpovedi, kam s deťmi.

bratislava7.jpg

Nepoznané problémy prinesie vietor a veterné víry. Zmení sa mikroklíma. Psychológovia a sociológovia avizujú stresy a zhluky pri výťahoch, odľudštený svet do seba uzavretých poschodí za vrátnikmi. Bratislava sa nebojí apokalypsy newyorských dvojčiat. Ale pýta sa na zvládnutie technológií. V socialistickom Presscentre museli po otvorení fóliami zalepiť každý jeden strop, pretože ľudia vdychovali nebezpečné mikroskopické kúsky sklenenej vaty z izolácie. Pred pár dňami šokovala informácia, že materiály zmenili miléniový objekt v Martine na neklimatizovateľný gril.

Praha nechce k nebu

Čechom výškové stavby neučarili. V Bratislave je ich viac než v Prahe a Brne dohromady. V desiatke najvyšších českých stavieb sú štyri chrámy a šesť pokapitalističených stavieb socializmu. Najvyššou budovou (109 metrov, 27 podlaží) je v Prahe na Pankráci nedokončená centrála Československého rozhlasu. Teraz sa volá City Tower a od roku 2008 po prestavbe bude administratívnou budovou. Druhá najvyššia je City Empiria (104 metrov, 27 podlaží), ktorú si postavil podnik zahraničného obchodu Motokov. Tretia najvyššia svetská stavba (96 metrov, 23 podlaží) patrí Severočeským hnedouhoľným baniam v Moste a štvrtá sa týči v Ostrave. Sú to administratívne objekty na prenájom.

Desiatou najvyššou je štvorhviezdičkový hotel Crowne Plaza s 88-metrovou vežou. Je to servilná napodobenina stalinských moskovských stavieb zo začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Americkým turistom socialistický realizmus pripomína zmenšeniny starých newyorských mrakodrapov. Stavbu však nezatracujú ani odporcovia nedávnych časov. Na večné časy ju dokonca zapísali medzi národné kultúrne pamiatky.

bratislava3.jpg

Preto sa v najbližších rokoch do väčšej výšky stavať nič nebude. Pražský primátor Pavel Bém odkázal aj Ivane Trumpovej, že Praha nie je metropolou, kde rastú mrakodrapy. Mienka Pražanov prevážila aj v Južnom Meste a nebude stavať ani 115-poschodový vežiak Poutník. „V Prahe je oveľa väčší rešpekt k histórii,“ myslí si Štefan Šľachta. „Zničiť panorámu Hradčian, to je takmer nepredstaviteľné. Verejnosť to nedovolí. U nás je voči týmto hriechom oveľa väčšia tolerancia.“

Mrakodrap

Má mať viac než 150 metrov, no niekedy sa za ne považujú aj budovy nad sto metrov. Nejde však o vyhliadkové veže či vysielače. Výšková budova má najmenej 23 metrov. Prvými výškovými stavbami boli majáky a kostolné veže. Prvé mrakodrapy v USA reagovali na zvyšovanie počtu obyvateľov miest, rast cien pozemkov i technický a technologický pokrok, masovú priemyselnú výrobu stavebnej ocele a vývoj výťahov, ktorý umožňoval rýchlu výstavbu a prijateľné ceny.

  • Tlačiť
  • 1