Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Budúcnosť mesta je v centre, nie v satelitoch

20.06.2014, 05:40 | Daniel Suchý | © 2014 News and Media Holding

Rozširovaním do predmestí a útekom obyvateľov na nové periférie si prešli všetky mestá. Poznáme to aj z Bratislavy a živelnej výstavby v okolitých obciach. Lenže začiatok nového tisícročia tento trend obrátil a ľudia sa opäť sťahujú bližšie do centra.

  • Tlačiť
  • 1

Pritom na začiatku rozmachu technológií experti prorokovali úpadok miest. Technológie skracujú vzdialenosti a uľahčujú komunikáciu, ľudia môžu pracovať z domu alebo odkiaľkoľvek a preto sa sťahujú za kvalitnejším životom na vidiek. S tým počítali predpovede. Stal sa však opak.

Prečo je to tak, najlepšie vysvetľuje americký ekonóm Edward Glaeser, autor knihy Triumf mesta. V jej podtitule hovorí, že v mestách sa žije lepšie, bohatšie, zdravšie, zelenšie a šťastnejšie. Tieto kontroverzné tvrdenia pútavo rozvíja aj na práve prebiehajúcej pražskej konferencii reSITE.

„Mestám vďačíme za možnosť kontaktu, výmeny skúseností a príležitosti,“ hovorí E. Glaeser. Keď sú ľudia v kontakte, sú podľa neho nielen ekonomicky produktívnejší, ale aj kultúrne aktívnejší a šťastnejší. Mesto prináša príležitosti, prispieva k väčšej rovnosti a demokracii.

Nie všetky mestá však dokážu zastaviť úpadok a obrátiť ho na príležitosť. E. Glaeser ukazuje bilbord, ktorý v roku 1971 vyvesili vtipkári v Seattli. Posledná osoba, ktorá bude opúšťať Seattle – zhasnite svetlo, stojí na ňom. Po úpadku priemyslu však prišli firmy ako Amazon, Microsoft či T-Mobile.

V tom istom čase bol na pokraji bankrotu aj New York, rovnako je na tom dnes Detroit. Rozdiel medzi týmito mestami je najmä v schopnostiach obyvateľov, Seattle aj New York majú oveľa vyšší podiel vzdelaných ľudí. „Schopnosti určujú, ktoré oblasti sú dnes atraktívne, nie samotný priestor,“ dodáva E. Glaeser.

Okrem skúmania mestskej ekonomiky sa zaoberá aj problémom ich rozvoja. Dokazuje ako sťahovanie do periférií zahusťuje dopravu, zvyšuje spotrebu energií a tým zhoršuje životné prostredie. Výhodnejšie je preto podľa neho rozširovať mesto do výšky než do šírky.

V mnohých mestách však snaha stavať najmä na existujúcom zastavanom území naráža na rôzne limity a prekážky. Mnohé mestá nevedomky alebo nepremyslene podporujú suburbanizáciu silnou reguláciou centrálnych oblastí rôznymi formami.

Problémom Paríža, Londýna či New Yorku je aj preto nedostupnosť bývania blízko centra pre bežných ľudí. Stávajú sa bývaním či iba investíciou boháčov. Prísna regulácia nie je podľa E. Glaesera riešením, treba však citlivo určiť hranice, čo ešte chrániť a kde vytvoriť priestor na rozvoj.

Na jeho všeobecnejší úvod nadviazali úradníci, architekti či developeri z miest ako Denver, Calgary, Belehrad, Ľubľana, Budapešť ale aj domáca Praha, Plzeň či Pardubice.

V bloku o vzťahu hustoty a ekonomického vývoja poukázal viceprimátor Pardubíc Michal Koláček, že rozrastanie je pre mesto mimoriadne drahé. Nové sídliská vytvárajú tlak na mestskú hromadnú dopravu, občiansku vybavenosť aj na cestnú infraštruktúru. Nie je to udržateľný rozvoj, hovorí M. Koláček.

Osemdesiattisícové mesto považované za jedno z najinovatívnejších v Česku preto v novom územnom pláne obmedzuje rozvoj vidieckych častí na rozumnú mieru zodpovedajúcu ich mierke. Zároveň podporuje zatraktívňovanie centra zlepšovaním verejných priestorov.

Mnohé mesta nachádzajú priestor na rozvoj v centrách na brownfieldoch, teda zastavaných miestach, ktoré už neslúžia pôvodnému účelu. Často sú to priemyselné areály alebo bývalé železničné stanice či prístavy.

Takéto priestory vhodné na premenu na nové mestské prostredie začala aktívne hľadať aj Praha a Budapešť. Na konferencii predstavili veľmi rozdielne prístupy zástupcovia z Calgary, Belehradu a Prahy. Renomovaný americký krajinný architekt a mestský dizajnér Mark Johnson ich charakterizoval ako projekty iniciované verejným sektorom, teda samotným mestom (Calgary), prebiehajúce formou budovania ako investície na spôsob Dubaja (Belehrad) a výstavbu podnietenú súkromným investorom (Praha).

Tretí prípad zahŕňa štyri projekty Penty, z toho jedným bola premena areálu bývalej Teplárne projektovaná hviezdnou architektkou Zahou Hadid. Projektový riaditeľ Penty Petr Palička nepovedal k realizácii tohoto projektu na rozdiel od pražských nič konkrétne, len poznamenal, že dúfa, že sa raz realizuje.

Festival a konferencia reSITE sa konajú v Prahe tretíkrát. Akcia sa zameriava na tému, ako zlepšiť život v mestách a ako ich urobiť konkurencieschopnejšími. Tohtoročná téma je Mestá a krajiny novej ekonomiky. Teda ako urbanizmus a architektúra podporujú lokálnu či štátnu ekonomiku.

O témach ako hustota a mestský rozvoj, industriálna minulosť: inovatívna budúcnosť, občianska odolnosť či strategické plánovanie a verejná diskusia hovorilo včera a bude ešte debatovať dnes vyše štyridsať rečníkov, medzi nimi významní ekonómovia, architekti, urbanisti, zástupcovia miest i developeri.

  • Tlačiť
  • 1