Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Časť nábrežia investora ešte len hľadá

23.10.2006, 11:34 | Miro Sedlák | © 2006 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Projekty na ľavom brehu Dunaja Bratislavu oživia i obohatia. No revitalizácia nábrežia sa tým zďaleka nekončí. Jednak ešte ostáva časť nábrežia nedobudovaná aj na strane „starej“ Bratislavy. Predovšetkým však na svojho veľkého investora čaká pravobrežná Petržalka.

Tá má byť takisto jednou z výkladných skríň slovenskej metropoly. Magistrát bol tamojšie územie pod hlavičkou Celomestské centrum Petržalka ukazovať už aj v zahraničí. Územný plán zóny schválilo mestské zastupiteľstvo ešte v júni, stavať sa zatiaľ nezačalo.

Zverejnené zámery niektorých investorov naznačujú, čo bude na pravom brehu stáť, ale konkrétnosti zatiaľ chýbajú. Najväčší rozruch je okolo desaťhektárovej mestskej parcely, ktorú sa zatiaľ nepodarilo predať.

Niežeby o ňu nebol záujem, na vine sú skôr zmätky, ktoré okolo ponúk narobila radnica. Nemenej dôležité než prestavba petržalskej strany nábrežia však bude revitalizácia dvoch tradičných oblastí Bratislavy – Parku kultúry a oddychu (PKO) a nákladného Zimného prístavu.

Pravý breh

Celomestské centrum Petržalka je v plánoch radnice koncipovaná ako polyfunkčná štvrť, ktorá vytvorí protiváhu voči ľavobrežným luxusným projektom z dielne Ballymore Properties a J&T Real Estate.

nabrezie_4.jpg

Povolené sú tu aj výškové budovy, veď ako sa vyjadril hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta, kde inde by mali byť než na nábreží? Zatiaľ však nie je úplne jasné, kto a kde bude presne stavať.

Na rozdiel od dnes už rozostavaného brehu Dunaja nemá územie jedného-dvoch investorov. Vlastnícka skladba pozemkov na petržalskom nábreží je pestrá.

Od finančnej skupiny Luka&Bramer, majiteľa Športky, cez Ivana Kmotríka, ktorý vlastní futbalový štadión Artmedie Bratislava až po Popper Development, ktorú ovláda Štefan Béleš, hlava skupiny Cresco. Tá je známa najmä ako developer rezidenčného projektu III veže v bratislavskom Novom meste.

Najzaujímavejší pozemok na petržalskom nábreží je bezpochyby desať hektárov veľká parcela, ktorú vlastní mesto. Pôvodne už mala mať dávno iného majiteľa.

Magistrát sa dohodol s HB Reavis Group na znížení kancelárskej Aupark Tower o tretinu. Ako kompenzáciu malo mesto predať spomínaný pozemok HB Reavisu za sumu dvetisíc korún za štvorcový meter.

To sa nepáčilo bratislavským poslancom, ktorí transakciu zrušili. A pozemok išiel do súťaže. Tú však po viacerých odkladoch zrušilo mestské zastupiteľstvo, keďže ponuka jedného zo štyroch záujemcov nebola formálne v poriadku.

Súťaž bude – znova

Nakoniec radnica súťaž vyhlásila znova, ponuky môžu uchádzači podávať do 24. októbra. V ten deň má byť známy aj víťaz. Podmienky tendra sú rovnaké ako naposledy, čiže rozhoduje cena, ktorej minimum bolo stanovené na osemtisíc korún za štvorcový meter.

V minulom kole sa prihlásila štvorica eseročiek, za ktorými sa skrývajú HB Reavis, Penta Investments, J&T Real Estate a skupina okolo podnikateľa Jána Sabola. Dá sa očakávať, že rovnakí hráči sa o ziskanie lukratívnej parcely pokúsia znova.

HB Reavis Group vlastne opticky výstavbu na petržalskom nábreží rozbieha, keďže Aupark Tower je hneď vedľa Nového mosta, kde sa celá zóna začína.

Z ďalších projektov na pravej strane je už známy úmysel Ivana Kmotríka. Ten namiesto areálu futbalového štadióna mieni vybudovať polyfunkčnú štvrť. Areál s rozlohou 4,5 hektára počíta s 35-poschodovou administratívnou budovou, 22-poschodovým hotelom, kongresovým centrom a bytovými domami. Tie budú mať od osem do 14 poschodí.

Súčasný štadión Artmedie sa má postaviť na inom mieste. Kde, to zatiaľ nevedno. Futbalový klub však už spolu s ďalšími dvoma bratislavskými klubmi podpísal memorandum, podľa ktorého bude v budúcnosti hrávať na Národnom futbalovom štadióne.

Ten by mal stáť na mieste dnešného Tehelného poľa, kde hráva svoje domáce zápasy Slovan Bratislava. Tento projekt síce neleží priamo na nábreží, uzatvára ho však z druhej strany ako Aupark a nadväzuje naň. Ide o atraktívnu lokalitu, ktorá je pešo cez Starý most dostupná z centra mesta a je aj výborne napojená na dopravnú infraštruktúru.

Čo s prístavom?

nabrezie_5.jpg

Vzdušnou čiarou len pár desiatok metrov, avšak už na ľavej stane rieky, je situovaný nákladný Zimný prístav. Ten spravuje Slovenská plavba a prístavy (SPaP), pozemky však nevlastní. Patria štátu, SPaP ich má len prenajaté.

Práve preto nie je revitalizácia v súčasnosti možná. Ministerstvo dopravy, ktoré pozemky za štát spravuje, počíta v budúcnosti s väčším využitím vodnej a kombinovanej dopravy.

Ak by sa časť prístavu uvoľnila na komerčnú výstavbu, v budúcnosti by zvyšok nemusel kapacitne stačiť. Navyše, na využitie prístavu nadväzujú aj medzinárodné dohody, ktoré podpísala Slovenská republika v súvislosti s medzinárodnou plavbou po Dunaji. Nekompromisný prístup k využitiu prístavu zastávalo predošlé vedenie rezortu dopravy.

Súčasný minister sa zatiaľ k prístavu nevyjadril, pri zložení vlády, v ktorej dominuje socialistický Smer sa len ťažko dá predpokladať, že by pozemky sprivatizovala.

Magistrát by sa však nevábne vyzerajúceho prístavu ujal. Koncepčne. Podľa primátora A. Ďurkovského by bolo vhodné, aby sa časť prístavu po Prístavný most – smerom z mesta –, zmenila na moderný developerský projekt.

Podľa neho bude Zimný prístav aj po zúžení kapacitne stačiť, pretože už nie je využívaný ako kedysi. Kvantitatívne, ale ani kvalitatívne, skladba tovarov sa počas posledných rokov zmenila, a na ľahké tovary prekladané dnes už nie je potrebné toľko priestoru.

Najmä v kontexte budovanej nábrežnej zóny bude bez úprav Zimný prístav vyzerať o pár rokov ako päsť na oko. V susedstve luxusnej Eurovey od Ballymoru či Panorama City, najnovšieho projektu J&T, bude žiariť. Ako smetisko.

Ide pritom bez debaty o najlukratívnejší pozemok v Bratislave, ako stvorený na výstavbu. Pravda, len pre veľmi solventného investora, prestavba a čistenie bazénov na vnútornej strane nábrežia si totiž vyžaduje mimoriadnu sumu. A aj skúsenosti s podobným typom projektu. Takých developerov nie je vo svete veľa.

Koniec džezu v PKO

Ako bude vyzerať ďalší bývalý symbol Bratislavy, PKO, ešte nie je jasné. Tohtoročné Džezové dni majú byť posledné v tomto síce neveľmi lákavo vyzerajúcim, ale zato nostalgiou dýchajúcim stánkom. Od budúceho roka už z PKO má byť len ruina. Logicky.

Mimoriadna lokalita na nábreží, navyše v susedstve River Parku, ambiciózneho projektu, ktorý za sedem miliárd korún stavia J&T Real Estate.

Práve tá je od minulého roka – pravda, nepriamo, ako je u niektorých slovenských realitných podnikateľov zvykom -, novým majiteľom pozemkov pod PKO.

Za pozemky zaplatila mestu 281 miliónov korún. Stopäťdesiat miliónov cash, zvyšok vecným plnením. Prostredníctvom vybudovanej promenády, ktorú po dokončení odovzdá mestu.

    Apartmány na člne

    Bývanie pri rieke nemusí byť len v luxusných bytoch od „značkových“ developerov. Zaujímavý príbeh, ktorý sa od zažitej predstavy líši, priniesol pred časom dvojtýždenník Profit, sesterský magazín TRENDU. Dve podlažia, deväť a pol metra a podklad z ocele. A na tom všetko byty. Znie to neobvykle? Niet divu. Apartmány na Dunaji totiž vzniknú v niekdajšom tlačnom člne UČ 1500, dnes ukotvenom na Dunaji. Na houseboate s nosnosťou tisíc dvesto ton budú jednopodlažné i mezonetové apartmány vyššieho štandardu, na lodi budú aj služby ako v luxusnom bytovom projekte a zateplená terasa plná zelene.

    Vyradený čln objavil pred niekoľkými rokmi Cyril Šimo, ktorý dnes zastupuje investora projektu, Prvú nezávislú. Téma zaujala aj odbornú verejnosť, do súťaže o architektonické stvárnenie sa prihlásili takmer tri desiatky záujemcov. Víťazným sa stal projekt Petra Švorca a Vladimíra Tordu, študentov architektúry. „Usilovali sa vytvoriť čosi ako zelený ostrov, kde by sa ľudia vo voľnom čase mohli viac priblížiť vodnému živlu, mali možnosť vychutnať si jeho bezprostrednú blízkosť a zároveň neboli ďaleko od centra mesta,“ hodnotí Profit.

    Stavať sa začalo na jar, presná cena jednotlivých apartmánov zatiaľ stanovená nie je. Podľa C. Šima sa má pohybovať v podobných cifrách ako cena bytov vyššieho štandardu v Bratislave. Podľa toho by mala začínať niekde na úrovni šesťdesiattisíc korún bez DPH za štvorcový meter. Dá sa predpokladať, že o apartmány bude záujem. Nielen na tradičné bývanie, ale najmä ako investíciu. Plášť plavidla má byť v dobrom stave. „Dunajské kôrovce sa na nehybných lodiach postarali o novú konzerváciu – vytvorili na ich plášťoch takmer betónovú ochrannú vrstvu. Keď nebudú plávať, vydržia ešte pekných pár desaťročí,“ píše Profit.

    Ak sa myšlienka uchytí, Bratislava bude možno nasledovať príklad Amsterdamu, Benátok či niektorých miest v USA, kde je bývanie v houseboatoch bežné. Hoci, samozrejme, ide spravidla skôr o malé lode, a nie o mamutie člny s niekoľkými bytmi. Zohľadniť treba aj špecifiká slovenskej časti Dunaja. „Treba myslieť aj na to, že hlavný tok Dunaja nie je ideálny na takéto účely,“ upozorňuje C. Šimo. „Hoci je breh na vybranom mieste najvyšší, rieka na bratislavskom úseku nie je dostatočne široká a oproti iným mestám je aj dosť rýchla.

Foto - Vlado Benko

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)