Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ďurkovský: Poplatky? Jasné pravidlá a investori sú za

01.04.2010, 00:05 | Ľuboš Mistrík | © 2010 News and Media Holding

Bratislavský primátor hovorí o dlhodobých plánoch

  • Tlačiť
  • 7

Stánok Bratislavy na realitnom veľtrhu Mipim v slnečnom prímorskom Cannes prezentoval viacero dokončovaných i pripravovaných investícií. Medzi reálne projekty na nábreží sa dostali aj vízie v štádiu raných príprav. Primátor Andrej Ďurkovský zo všetkých plánov a snov chce v prvom rade oživiť nábrežie a podhradie a túži aj po jednorazovom poplatku za parkovacie státie pri nových komplexoch. Za to sú investori ochotní platiť, dôležité sú však jasné pravidlá. Na výstave Mipim sa portál TRENDreality.sk pýtal skôr na dlhodobé plány a vízie, než medializované kauzy.

Ako sa darí projektu visutých záhrad?

Ide o príjemný, no dlhodobý projekt. Bude vyžadovať ešte veľa príprav, ale stretol sa s nadšením u mladých ľudí i strednej generácie. No má dva aspekty samozrejme. Nájsť finančné zdroje, to by som ešte videl ako puzzle, ktoré sa vyskladá. Na druhej strane je otázka, na ktorých pozemkoch by sa to malo zrealizovať. To bude podľa mňa najťažšie.

Náročnejšie než nájsť financovanie?

Myslím, že áno, niekedy totiž majetkovo-právne veci trvajú príliš dlho. Verím, že ťažká ekonomická doba už nebude dlho trvať, že do dvoch rokov budú mať aj firmy záujem prezentovať sa. Som  smutný, že do reklamy sa dávajú strašné peniaze a pritom sa dá urobiť aj takto. Navyše zostáva ako trvalá hodnota a majú z toho pôžitok návštevníci parku. Ak sa nám podarí nájsť jedného partnera, tak verím, že nájdeme aj ďalších. Bez dofinancovania mesta to však samozrejme nepôjde.

Aj spolu s ďalšími prezentovanými projektmi v Cannes ide skôr o dlhodobú víziu. Čo tie hmatateľnejšie projekty? Na ktoré lokality sa chcete v najbližšej dobe zameriavať?

V štádiu procesu územného rozhodnutia je napríklad celé podhradie a Zuckermandel. To je územie, čo by mohlo vytvoriť prechod medzi River Parkom i stredom mesta. Cieľom je bezkolízne sa dostať od mosta Apollo až do Karloveskej zátoky. Z oboch strán sme s tým začali tento rok, keďže trasa od Eurovey až po Nový most bude prezentovaná v novom šate. Ďalšia časť nábrežnej promenády bude práve podhradie, situované trochu ďalej od rieky. Uvažuje sa i s bezkolíznymi prechodmi a lávkami ponad frekventovanú cestu.

To je jeden z projektov. Dve spoločnosti ešte pripravujú výstavbu na západnej strane mesta, Penta a Opera. To je pre nás takisto významná investícia, keďže intenzívne rokujeme s predĺžením električky na dúbravskej strane až po okraj projektu Penty (Bory, pozn. autor). Na nás by ostalo napojenie až po Devínsku Novú Ves. Chceme sem dostať aj iné aktivity, orientovať sa na malé vedecké centrum, ktoré by tam malo potenciálne vzniknúť.

Ďalšia investícia, ktorej ale ekonomická situácia zrejme zmení charakter, je Južné mesto, rozvoj Petržalky smerom na juh. Tam nie je cieľ stavať veľké sídliská. Hľadáme však efektívnejšie využitie tohto územia, nemala by tam vzniknúť vyššia zástavba, skôr mestské vily.

Menujete projekty z časov najväčšieho boomu, keď bol záujem investorov veľký. Zaujímajú sa ešte teraz o Bratislavu? Aj kvôli ich oslovovaniu ste na Mipime.

Tento rok výstavu držia práve mestá. Keby sa celosvetovo neprezentovali, Mipim by mal problém. Čo mňa teší je, že niektorí investori, napríklad Íri pustili takmer všetky projekty, no ten bratislavský si ponechali. Pre mňa je to vizitka, že prostredie je zdravé a z hľadiska investičných porovnaní a stability prostredia garantované. Projekty, o ktorých sme sa bavili, sú dané a majú investorov. Len niektorí čakajú a chcú to zrealizovať vtedy, keď majú možnosť to odpredať. Samozrejme, máme záujem, aby nás oslovovali ďalší zahraniční investori.

Čo prezentujú v Cannes iné mestá a môže byť zaujímavé pre Bratislavu?

Včera sme mali diskusiu, kde boli územní plánovači a primátori. Zaujímavé bolo, že sa znovu vraciame k tomu, čo v mnohých európskych lokalitách bolo zamietnuté, a tým sú PPP projekty. Napríklad Francúzi  o nich opätovne uvažujú. Druhá vec je aktívny prístup zo strany miest k súkromnému sektoru. Chcú, aby sa mestá dávali dokopy so súkromníkmi aj v otázkach lepšej infraštruktúry.

Bratislava o modeli PPP neuvažuje?

Myslím si, že vzorovým projektom, hoci kritizovaným z viacerých strán, bola spolupráca mesta so Siemensom ešte za mojich predchodcov. Potom sú projekty, ktoré chystá vláda, napríklad výstavbu diaľnice D4, nultého okruhu. Musia byť samozrejme pravidlá jasne dané tak, aby to vytváralo profit pre obe strany.

A na úrovni hlavného mesta?

Napríklad električku v Dúbravke plánujeme budovať vyslovene ako PPP. Investor to postaví za svoje a potom sa dohodneme na forme splácania. Ďalším príkladom je depo dopravného podniku, ktoré by bez zvoleného modelu, hoci taktiež kritizovaného (zámena pozemkov, prečítajte si viac), stálo mesto výrazne viac.

Ďalším príkladom spolupráce sú nemecké mestá, konfrontované s tým, že majú veľké nákupné centrá mimo centier miest. To je aj náš prípad. A tam vznikla požiadavka, že investori chcú revitalizovať tieto strediská späť na obchodné domy, ale bez miest to robiť nebudú. Vznikla preto požiadavka, aby mestá do centier doniesli ľudí, kultúrne podujatia a ďalšie prevádzky, aby motivovali chodiť tam.

Ďalšia zaujímavá myšlienka, ktorá včera odznela, pochádzala z Austrálie. Tamojšie mestá vymysleli poplatok pre tých, čo chodia do práce na autách. Musia zaplatiť zhruba 400 eur ročne za jedno parkovacie miesto pri svojej práci. Preto, aby šli radšej hromadnou dopravou. Ešte jedna vec, ktorá odznela, je fakt, že mestá chcú spoplatňovať projekty veľkého charakteru jednorazovým poplatkom na zlepšenie infraštruktúry.

durkovskymipim2.jpg

Je to priechodné? Za to asi investori nebudú chcieť platiť.

To prirodzene nechcú. Ale už teraz je tlak od každého primátora, aby žiadal prefinancovanie najbližšej cesty, križovatky. Lenže to musí byť sprehľadnené tak, aby boli jasné pravidlá. Napríklad, investor musí za jedno parkovacie miesto v zmysle rozhodnutia mestského zastupiteľstva zaplatiť stanovenú sumu. Investori sa tomu výrazne netešia, ale sú ochotní to platiť. Je pre nich lepšie mať presné a vopred dané podmienky.

Nespôsobí takýto poplatok tlak na ešte menej parkovacích miest?

Situácia je dnes opačná, ako v minulosti. Investori chcú čo najviac parkovísk a mesto ich tlačí k menším počtom. Toto je základný problém, ktorý vznikol aj v centre Bratislavy. Spoločnosť Lordship prezentovala projekt na Kamennom námestí, kde chcela približne 1 500 parkovacích miest. Čo je fajn, ale z oboch strán sú úzke cesty, a tie nie je našim cieľom zahltiť. Preto je tu tlak na investora, že to musí riešiť iným spôsobom. V zahraničí sa ustupuje od trendu veľkého počtu garáží, aby nezahlcovali okolité komunikácie. Podobne teraz postupujeme aj pri projekte revitalizácie Námestia SNP, kde neplánujeme príliš veľa parkovísk.

Mestá v súčasnosti nechcú mať obrovské garáže, ktoré potom vyrobia problém v uliciach okolo. Aj preto chceme poplatok za parkovacie státie. Pre mňa sa v súčasnosti javí ale ako politický problém, hoci by sme chceli, aby fungoval po celom Slovensku. V čase boomu sme to pritom odhadovali ročne na približne 400 miliónov korún. Aj tu, na diskusii primátorov odznelo, že je potrebné, aby mestá mali možnosť priamo získavať účelovo viazané príspevky.

Foto - Robert Keil, Development News

  • Tlačiť
  • 7

Tagy Mipim, realitný rozhovor

Súvisiace články

Za 600 mil. eur popod Bratislavu

Železničný tunel Nové Mesto-Petržalka dostal územné rozhodnutie, kopať sa má začať už tento rok 3

"Casinopolis" naráža na odpor

Prístavu sa z centra nechce

Bratislava má víziu. Chýba vplyv

Veľkomesto Bratislava? To sa len tak hovorí...