Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Katastre systémové riešenia zatiaľ obchádzajú

26.05.2005, 00:00 | Miro Sedlák | © 2005 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Na katastri sa dnes dá žiadosť vybaviť podstatne kratšie ako pred štyrmi rokmi. Napriek tomu sú na Slovensku správy katastra, kde klienta pri spomenutí zákonnej 30-dňovej lehoty odbijú slovami: „Nás sa to netýka, my nestíhame.“ Najstarší nevybavený návrh na vklad práva do katastra je starý rok, teda dvanásťkrát starší, ako prikazuje zákon. Hlavný dôvod meškania je nazhromaždená agenda z predchádzajúcich rokov. Pozostatky minulosti s problémami odbúravajú v Bratislave, Trenčíne, Poprade či v Žilinskom kraji. Čakanie sa síce skracuje a nevyriešených prípadov ubúda. Spôsoby, akými sa to deje, sú však väčšinou iba hojením najboľavejších miest. Na dlhodobé riešenie kataster iba čaká. Predstavitelia katastrálneho úradu vidia riešenie iba v zvýšení rozpočtu. Rezort financií sa však na ich požiadavky nepozerá s nadšením.


Málo ľudí, málo peňazí


V roku 2001 stíhala vklady zapisovať v mesačnej lehote sotva tretina správ katastra. V súčasnosti je to vyše osemdesiat percent. „To je nepochybne posun,“ zdôrazňuje podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR Peter Vojtko. Navyše, pätica správ katastra, ktoré sú v sklze, prekračuje lehotu „iba mierne, čo môže byť krátkodobý jav“.


Notorickými neplničmi lehôt je podľa neho osem správ katastra. Najviac vyčnieva správa katastra v hlavnom meste, ktorá eviduje aj najstarší nevybavený návrh na vklad. Na metropolu sa doťahuje už iba Trenčín, kde sa čaká tri štvrte roka. Ostatné katastre meškajú najviac štyri mesiace. Podľa P. Vojtka však situácia na katastroch ide správnym smerom. „Vládne tu trend na skracovanie lehôt,“ dôvodí. Aj napriek tomu kataster v marci evidoval 23 súdnych sporov v celkovej výške 52 miliónov korún. Žiadny z nich zatiaľ nebol právoplatne ukončený. Celkové nároky nespokojných klientov katastra P. Vojtko zverejniť nechcel, predvlani ich však pre TREND odhadol na približne pol druha miliardy korún.


Krivka podaných aj vybavených žiadostí má stúpajúcu tendenciu na celom Slovensku. Katastre od roku 1999 každoročne vybavia viac žiadostí, než prijali. Výnimkou bol iba predminulý rok, vtedy však katastre zaznamenali nebývalý nápor. V polovici roka 2001 sa menili podmienky štátnej podpory hypotekárnych úverov, čo najmä v prvom polroku vyvolalo nákupnú horúčku. Celkovo však podľa P. Vojtka cieľ vybavovať starú agendu katastre plnia. „Dedičstvo minulosti je však veľké,“ sťažuje sa.


Hlavnú príčinu, prečo katastre nestíhajú, vie podpredseda katastrálneho úradu pomenovať jasne: „Chronický nedostatok financií. Nemáme dosť peňazí na prevádzku, vybavenie ani na dostatok ľudí,“ sťažuje sa. Podľa neho na katastre sa kladie čoraz väčšia zodpovednosť, ale to sa neodráža na rozpočte úradu. Tento rok ÚGKK SR hospodári s 972 mi­liónmi korún. Väčšinu z toho zhltnú obligatórne výdavky, na priority úradu ostalo sedemdesiat miliónov korún, čo P. Vojtko považuje za „žalostne málo“. „Jednoducho, nie sme pri tvorbe rozpočtu prioritou,“ ťažká si.


Za najväčší problém považuje práve personálne poddimenzovanie úradu. „Nie je rovnováha medzi množstvom úloh, ktoré kataster plní, a počtom pracovníkov,“ myslí si. O kvalitných ľudí majú katastre dlhodobo núdzu. Komplikované výberové konanie podľa zákona o štátnej službe trvá dlho. Na druhej strane katastre nevedia odborníkov adekvátne zaplatiť. Najmä v Bratislave a väčších mestách majú ľudia s príslušným vzdelaním a schopnosťami viac možností sa zamestnať v súkromnej sfére – za viac peňazí. Preto aj z tých, ktorí na katastroch pracujú, väčšina po čase odíde.


Čakanie na systémové riešenia


„Štát má niekedy vo vzťahu ku katastrom až nereálne očakávania, ktoré však nedokáže podložiť peniazmi,“ nazdáva sa analytik M.E.S.A. 10 Martin Valentovič. S dôvodmi neplnenia zákonných lehôt, ktoré vymenoval P. Vojtko, súhlasí. Za kľúčový však považuje nárast realitného trhu. Od roku 1995 do roku 2000 stúpol počet pracovníkov katastrov o sto percent, ale práca vzrástla o 250 percent. „Nárast na realitnom trhu nie je kompenzovaný personálnym a finančným nárastom,“ domnieva sa M. Valentovič. Ide pritom o jeden z kľúčových verejných registrov, od ktorého funkčnosti priamo závisí kvalita podnikateľského prostredia.


Podľa M. Valentoviča katastre stále čakajú na systémové riešenia. „Čiastkové problémy sa doteraz vždy hasili nesystémovými krokmi,“ vysvetľuje. Finančné injekcie síce vždy dokázali zlepšiť situáciu, ide však iba o krátkodobé riešenie.


Zlepšenie pomocou takýchto krokov nepopiera, podľa neho je však nevyhnutné vytvoriť vzťah medzi výkonmi a príjmami katastra. Správne poplatky na katastri sú v súčasnosti príjmom štátneho rozpočtu. M. Valentovič vidí význam v zavedení systému platieb za jednotkové výkony. Pravda, až po tom, ako sa stôl vyčistí od starých restov pomocou dotácie z verejných zdrojov. „Určí sa jednotková cena za výkon pre každý región a cena, ktorú zaplatí klient. Rozdiel doplatí štát,“ navrhuje. Poplatky však ostanú príjmom katastrov.


Poplatky proti korupcii


P. Vojtko však takýto návrh v súčasnosti vidí ako nerealizovateľný. „Predpokladá to vysokú mieru sebestačnosti,“ konštatuje. Odhadnúť cenu za výkon je podľa neho komplikované. Dnes totiž katastre robia aj úkony, ktoré spoplatňované nie sú – napríklad pre verejnú správu. Ak by spoplatňované boli, podľa P. Vojtka by sa ich objem znížil aspoň o polovicu. „To by však znamenalo, že by sa neúmerne zvýšili poplatky pre obyvateľov. A tomu sa chceme vyhnúť,“ prízvukuje P. Vojtko.


Zvýšenie príjmov zo správnych poplatkov má priniesť tohtoročné zdraženie niektorých služieb. Občania však zaplatia viac iba za rýchlostné príplatky, keď sa žiadosť vybaví do 15 dní. Za tie od januára vytiahnu namiesto troch tisícok korún dvojnásobok. „Je to nadštandardná služba, ktorú väčšina ľudí zaplatí raz či dvakrát za život,“ zdôvodňuje P. Vojtko.


Rýchlostné príplatky boli zavedené vlani. „Ich hlavným motívom však nebolo zvyšovanie poplatkov, ale snaha zabrániť korupcii. Ak niekto potrebuje zápis rýchlejšie, nemusí dávať úplatok, ale priplatí si legálnu službu,“ tvrdí P. Vojtko. Rýchlostné príplatky však podľa M. Valentoviča majú zmysel vtedy, ak sa plní zákonná lehota. „Vtedy preferovanie rýchlostných žiadostí nejde na úkor ostatných klientov,“ domnieva sa. Navyše, stali sa už aj prípady, keď správy katastra museli rýchlostný príplatok vracať. Vlani spolu 190-krát. „Pri vyše 38-tisíc žiadostiach ide o zanedbateľné číslo,“ domnieva sa P. Vojtko. Ak sa žiadosť v zrýchlenom konaní nevybaví, príplatok vráti daňový úrad do 30 dní od doručenia odpisu rozhodnutia katastra. 




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND TOP v stavebníctve a realitách

Diskusia (0 reakcií)