Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

M. Ftáčnik: Cyklotrasy, most a možno plaváreň

16.01.2012, 11:25 | Peter Kremský | © 2012 News and Media Holding

Bratislava je podľa primátora dramaticky zadlžená, preto sme takí skromní

  • Tlačiť
  • 10

Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik je vo svojej funkcii približne rok. Mesto prevzal v zúboženom stave, s vysokými dlhmi, rozpredaným majetkom, bez jasnej koncepcie rozvoja, so silnými podozreniami korupčných praktík v mnohých oblastiach fungovania magistrátu.

Rok je však dosť dlhé obdobie na to, aby jeho ruku bolo v Bratislave cítiť, aby cez kopu problémov bolo vidieť aspoň kúsok jasnej cesty. Portál TRENDreality.sk hovoril s primátorom o budúcnosti metropoly, o plánoch rastu počtu obyvateľov, o zvýšení jej atraktivity.

Bratislava má v územnom pláne priestor na rast o vyše polovicu, vízia mesta to predpokladá za najbližších 20 rokov. Čo je najväčšou prekážkou toho?

Najväčší problém mesta je zvládnutie dopravy. Ak chceme fungovať ako rastúce veľkomesto, musíme ju zvládnuť. A tiež zvyšovať kvalitu verejných priestorov. Ak sa pozrieme pre inšpiráciu do Viedne, je to mesto, ktoré sa v rebríčkoch kvality života umiestňuje na prvých miestach. Pre nás to môže byť inšpirácia. Bratislava nie je až také odlišné mesto, samozrejme má iné parametre, historicky máme menšie historické centrum. Ale to, čo ľuďom strpčuje život je doprava, zápchy, nespokojnosť s verejnou dopravou a s kvalitou verejných priestorov. Majú pocit, že sa mesto zastavuje, všade kde sa dá niečo postaviť, sa aj postaví. Akoby sa zabúdalo, že ľudia potrebujú dýchať, presúvať sa aj pešo.

Čo Bratislave v porovnaní s Viedňou najviac chýba?

Podcenili sme cyklotrasy, vo Viedni sú vybudované na 1000 kilometroch, my ich máme 100 kilometrov, to je dramatický nepomer. Pritom je zaujímavé, že z hľadiska rozlohy sme podobné mestá. Viedeň sa rozkladá na 410 km2, Bratislava na 380 km2, Viedeň má však oveľa viac obyvateľov. Naša ambícia nie je dramaticky rásť, nechceme byť miliónové mesto, ale odhad v územnom pláne je na úrovni 650 až 700 tisíc obyvateľov - to je perspektíva.

Čo pre to robíte?

Teraz sme sa pustili do štúdie, ktorá sa volá územná prognóza mesta - súvisí s rastom obyvateľov. Hľadáme odpoveď na otázku, kde môžeme očakávať nárast obyvateľov a kde je to žiaduce. To, čo stanovuje územný plán sa totiž zatiaľ nenapĺňa vo všetkých parametroch. Bratislava demograficky stagnuje, sledovali sme doteraz skôr pohyb, že ľudia odchádzajú mimo mesta.

Teraz sa časť ľudí vracia, zisťujú že nie je také jednoduché dostať sa každý deň do mesta. Aby však bolo atraktívne žiť v meste, musí kvalita života stúpať. Musí tu byť viac parkov, cyklotrás, pešej dopravy - jednoducho ponuky, čo nás má v tom meste držať. To má Bratislava pred sebou a my k tomu chceme vytvoriť podmienky v územnom pláne.

Ako by to malo prakticky vyzerať?

Obstarávame teraz viacero generelov, ktoré budú slúžiť na to, aby sme to dokázali koncepčne zvládnuť. Generel dopravy je najvážnejší, to bude práca na dva roky. Mal by odpovedať na to, ako zvládnuť veľký počet ľudí, ktorí denne do Bratislavy prichádzajú a poobede odchádzajú. Odhaduje sa že ich je 150-tisíc, čiže tých treba pripočítať k 430-tisíc obyvateľom mesta. Máme teda spolu zhruba 600-tisíc ľudí, ktorí sa tu denne zdržujú. Ďalej sú tu prechodne bývajúci obyvatelia, študenti, takže možno už dnes je denne v meste 600 až 650-tisíc ľudí. Ak by sme tu mali 600-tisíc trvalo bývajúcich, začneme sa blížiť k miliónu. To si vyžaduje zázemie, ktoré musí Bratislava pripraviť a vymyslieť.

To sa nedá zvládnuť dnešným spôsobom, keď sa títo ľudia ráno valia do mesta v autách obsadených jedným, nanajvýš dvoma pasažiermi...

Ani Viedni sa celkom nedarí, aby ľudia, prichádzajúci do mesta prišli iba verejnou dopravou alebo všetci zastali na záchytných parkoviskách. Túto ambíciu Bratislava má, preto robíme generel dopravy, ktorý by mal odpovedať aj na otázku ako posilniť a preferovať verejnú dopravu. A to aj na úkor individuálnej automobilovej dopravy, najmä keď auto vezie jedného pasažiera. To je pre mňa cesta.

Robíme aj generel orientovaný na umiestnenie vzdelávacích a sociálnych služieb, ktoré tiež treba posilniť. Tiež generel zdravotníctva, aby sme vedeli ľuďom odpovedať na otázku, kde a ako budeme mať tieto zariadenia dostupné. Pretože ľudí už nezaujíma len, ako si kúpiť nový byt, ale aj zázemie, ktoré okolo neho budú mať.

Hovoríte, že chcete ľudí z prímestských zón dostať do verejnej dopravy. Už pred rokom 2007 bola hotová koncepcia Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), prečo sa to nikdy nezrealizovalo?

BID sa nezrealizovala, lebo v minulosti nebola dobrá spolupráca medzi Bratislavským samosprávnym krajom a mestom, ktorá by viedla k tomu, že by sa reálne niečo spustilo. Dlhodobo sa pripravovali dokumenty, ale spoločnosť BID nemala dostatočné personálne zázemie. Treba však povedať, že už sú pripravené zastávky, tarify, delenie výnosov medzi prepravcov, všetky kľúčové veci. Pracuje sa na príprave centrálneho dispečingu, ktorý má koordinovať linky MHD, vlakov a prímestských autobusov medzi sebou.

To nikto nerobí, ide o to, aby sa škrtli neefektívne linky a čo sa ušetrí, aby sa posilnilo tam, kde je to preťažené. Pilotný projekt sa už spustil z Devínskej Novej Vsi, očakávame však, že budúci rok sa konečne uskutoční ďalšia etapa. Boli sme sa učiť v Juhomoravskom kraji, kde veľmi efektívne zaviedli integrovanú dopravu okolo Brna.Takže v tomto volebnom období chcem spúšťať ďalšie a ďalšie smery dopravy, v ktorých bude fungovať integrovaná doprava. Máme na to aj podporu z Európskej únie, ktorá umožní nakúpiť označovače a iné technické prostriedky, ktoré treba na to, aby to fungovalo.

Kde si myslíte že sa v Bratislave prejaví najväčší nárast obyvateľstva?

Priznám sa, že na túto otázku neviem presne odpovedať. Územný plán kladie najväčší rozvoj do južnej časti mesta v Petržalke. Potom máme neprebádaný tzv. 4. kvadrant medzi Bratislavou a rakúskymi obcami, týmto smerom mesto môže a bude rásť. Potom je tu rozvoj na západ smerom na Záhorie. Je tam záujem investorov pripraviť si územie medzi Lamačom a Volkswagenom zvané Lamačská brána.

Celé by sa mohlo postupne osídliť, ale nie naraz. Smerom na severovýchod je to možné okolo mestskej časti Vajnory, aby si zachovala súčasný ráz, ale aby sa rozširovala, aby tam pribudli nové domy. Je tu snaha premeniť bývalé vajnorské letisko na štvrť, ktorá bude mať moderný charakter. Takže tých aktivít, kde sa pripravuje ponuka bývania a zvýšenia počtu obyvateľov je viac.

Pripravuje magistrát vznik zaujímavých budov, kultúrnych ustanovizní, ktoré sú v zahraničí magnet pre turistov, ale aj pre obyvateľov, ktorí sú na ne potom hrdí?

V tomto volebnom období reálne uvidíme aktivity okolo nových cyklotrás. Je to atraktivita, ktorú chceme ponúknuť a ktorá prináša zvýšenie kvality života aj nárast neautomobilovej dopravy, ako sa to podarilo vo Viedni. Pripravujeme rekonštrukciu Starého mosta, ktorý je bratislavskou atrakciou, lebo stojí na mieste mosta z roku 1890. Uvažujeme s výstavbou verejnej plavárne a to je asi z hľadiska reálnych možností všetko, čím môže mesto zvýšiť svoju atraktivitu.

Zdedili sme totiž situáciu, že Bratislava je dramaticky zadlžená - nad 60 % svojho rozpočtu. To je varovné  - aj podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Sme jediné mesto na Slovensku, ktoré má tento ukazovateľ nad 60 %, dokonca ani nad 50 % žiadne mesto nie je zadlžené s výnimkou Žiliny. My musíme najprv ozdraviť mestské financie a potom môžeme uvažovať o rozvojových projektoch. Preto sme takí skromní. Skôr očakávame, že zaujímavé investičné aktivity pripravia súkromní investori tak, aby boli prijateľné aj pre mesto. Hľadáme reguláciu investičného rozvoja cez zlaďovanie verejného a súkromného záujmu.

Má mesto ešte nejaké pozemky, kde by mohlo postaviť alebo iniciovať verejné stavby?

Určite áno.

Veľa sa totiž v posledných rokoch popredávalo...

Áno, aj v tejto chvíli je nevyhnutné predávať, kvôli splácaniu dlhov nemáme inú možnosť. Splácame ich z prebytku bežného rozpočtu, z predaja majetku, ale aj zvýšením dane z nehnuteľností. Z toho všetkého skladáme veľké peniaze na staré dlhy.

Uvažuje sa o ďalšom zvýšení daní z nehnuteľností, aby mesto malo viac peňazí?

V tomto volebnom období nie, zvýšili sme ich v priemere o 20 %, pri nebytových priestoroch dokonca až o 80 %. Je pravda, že ešte možno je nejaká rezerva, ale nie v tomto volebnom období. Pre niekoho je to málo, platiť 30 eur ročne, niekomu je aj toto veľa, treba to dobre zvážiť. Máme zľavy pre starších občanov vo výške 50 %, ale zaviazali sme sa dane z nehnuteľnosti ďalej nezvyšovať.

Foto - SITA

  • Tlačiť
  • 10