Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Megaprojekty: Krok za krokom

14.03.2011, 08:00 | Ľuboš Mistrík | © 2011 News and Media Holding

Na pozemky určené pre veľkolepé developerské plány prichádzajú prvé bagre. Poskromne

  • Tlačiť
  • 0

Realitný boom na Slovensku priniesol okrem samotného slova „boom“ aj ďalšiu novinku. Tou je výraz megaprojekt. Bytovku, kancelárie či obchod s prívlastkom mega chcel mať každý developer a mnohí do príprav vložili aj nemalé prostriedky. Ukazovali prepracované vizualizácie bratislavských alebo žilinských mrakodrapov, prebudované námestia alebo premenu celých polí na atraktívne pracovno-obchodné zóny s vlastnou električkou a diaľničnými zjazdmi. No kríza plány spomalila a vo väčšine prípadov úplne zabrzdila. Oživenie prichádza až s narastajúcim optimizmom a správami o konci náročného obdobia.

V malom

Nezáujem o obytné, obchodné i kancelárske priestory priniesol vytriezvenie a prekreslenie plánov. Najväčším mal byť multifunkčný projekt Twin City v okolí bratislavskej autobusovej stanice od developerskej spoločnosti HB Reavis. Jednoduchší hranatý vzhľad budúceho mrakodrapu neskôr nahradili oblé tvary od renomovaného britského štúdia Benoy. To bolo v dobrých časoch, keď sa malo začať stavať čo najskôr a predpokladané náklady presahovali 17 miliárd korún. Dnes z projektu ostalo niekoľko administratívnych budov, ktoré majú ponúknuť iba kancelárie, v súčasnosti v Bratislave žiadané. Oproti ambíciám začalo poskromne aj budovanie obytnej zóny Pod vŕškami v Záhorskej Bystrici. Prvými pár bytovkami z celkového množstva 1 500 bytov.

Aj finančná skupina Penta svoj plán vybudovať obrovskú polyfunkčnú zónu Bory na severozápadnom okraji hlavného mesta zoškrtala. V súčasnosti tu stoja len obchodné škatule typu big-box, no pre úspech v obchodníkmi prehliadanej lokalite stačí aj takáto forma. Obchodné centrum z dielne architekta Massimiliana Fuksasa pravdepodobne v Boroch vyrastie až neskôr. Developer stlmil aj svoju predstavu o pokračovaní administratívneho centra Digital Park v Petržalke. Namiesto 30-podlažnej veže postaví dva nižšie objekty nadväzujúce na predošlú etapu.

V husto obývanej mestskej časti mali vzniknúť ešte dva megaprojekty – Petržalka City a Južné mesto. Ambíciou prvého menovaného bolo zveľadenie centrálnej časti štvrte pozdĺž dunajského ramena a vybudovanie niekoľkých vežiakov, dnes je reálnejšia len prvá etapa. Developerská firma Sollaris už na ňu má stavebné povolenie a prvé objekty chce začať stavať ešte tento rok. Medzičasom odštartovala aj úvodná fáza projektu Južné mesto na okraji Petržalky. Má pomenovanie Slnečnice a vyrastie tu 70 domov a 200 bytov. Zvyšok komplexu, ktorý mal do mestskej časti priniesť tisíce nových ľudí, je zatiaľ v nedohľadne, a to najmä časť v réžií írskeho Avestusu.

Len s meškaním

Kým niektoré megaprojekty po prehodnotení objemov a nájdení spôsobu financovania pokračujú aspoň spomaleným tempom, iné vyrastú len s veľkým oneskorením. Pôvodný termín štartu výstavby a dokončenia je už zabudnutý v prípade technologického parku Cepit v bratislavskej mestskej časti Vajnory. Prešiel síce do rúk nového majiteľa, no ani z jeho slov nepočuť o pokračovaní. Posledné správy z konca roka 2008 hovorili o problémoch pri budovaní sietí. Investori Cepitu chceli stavať multifunkčný komplex aj v niekdajšom areáli Istrochemu na Vajnorskej ulici. Výstavba tohto projektu sa taktiež zatiaľ len odsúva.

Okrem polyfunkčných zón mali vznikať projekty aj v zabývaných lokalitách hlavného mesta. Jedným z najambicióznejších je Euromax v Prievoze, ktorého dominantou mala byť 22-podlažná veža. Do výšky sa mali ťahať aj mrakodrapy v zóne Chalupkova v centre mesta, kde dnes okrem prebudovaného Presscentra nestojí ani jeden. Kvalitnú architektúru svojou prítomnosťou veští aspoň Zaha Hadid angažovaná v projekte Penty.

Stále stoja aj plány, do ktorých podoby majú zasiahnuť architekti a mestskí plánovači. Prestavba bratislavskej Hlavnej stanice v réžii IPR, Autobusovej stanice od HB Reavis, výstavba novej Vydrice či Zuckermandelu sa tak skoro zrejme realizovať nebudú. Rovnako otázny je osud druhej etapy River Parku, spojený najmä s budovami Parku kultúry a oddychu. Aj konkurenčný nábrežný projekt Eurovea ešte na svoje pokračovanie čaká, a hoci írska developerská spoločnosť Ballymore vlani na pražskej architektonickej výstave pripomenula vizualizácie, konkrétny termín výstavby známy nie je.

Podobným vývojom prechádzajú aj mimobratislavské projekty, ktorých je však v porovnaní s hlavným mestom menej. Tento rok sa má začať dobudovávať obchodná zóna na juhovýchodnom okraji Trnavy, kde je už teraz Baumax a ďalší nájomníci. Každý rok ohlasuje výstavbu aj investor nákupného centra Trnava Park v rovnakej lokalite.

Megaprojekty mali vzniknúť i v ďalších mestách – Martin a Banská Bystrica počítali so stovkami bytov od Španielov, Prešov a Košice s britským fondom Letterstone. Zatiaľ sa ani jedno z miest zhmotnenia realitných plánov nedočkalo. Ani najvyššia slovenská veža plánovaná v Žiline svojich 144 metrov tak skoro nedosiahne. Pred svetovými ekonomickými problémami sklonili hlavu aj slovenskí developeri.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)