Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nočná mora developerov? Malé združenie z Bratislavy

03.03.2017 | Tomáš Vašuta

Diskusia (30 reakcií) Pravidlá diskusie

03.03.2017 | Brunteles

Takáto forma výpalníctva je bežná v CR.

03.03.2017 | john.london

a čo tým chcel básnik povedať?
Určite sa nebudem p. Slávika zastávať, ale očakával som že sa z článku dozviem názor autora na jeho praktiky, či ide alebo nejde o "nátlak" smerujúci k finančnému prospechu združenia, alebo p. Slávika.
Sú skutočne jeho požiadavky až tak veľmi "ustrelené"? Za socíku bolo uplne normálne uričté % nákladov na výstavbu smerovať do "skultúrnenia" stavby - zas nebudem rozpisovať, že či to malo alebo nemalo opodstatnenie, ak niekto nasilu vytvoril "umelecké" dielo, ale tento prístup nepovažujem za úplne zlý alebo márny, najmä v podmienkach "slovenského developingu".
Tak keby ste sa neskrývali za vyjadrenia iných a dali svoj názor, alebo ešte lepšie konkrétne dôkazy a argumenty, bol by článok oveľa hodnotnejší. Takto je to len prázdne táranie, ktoré by som dokonca označil za veľmi nebezpečné ak záver navádza k názorom na zmenu legislatívy aby sa proces EIA obmedzil. Nezabúdajte, že ak aj sú jednotlivci, ktorí zneužívajú nastavené pravidlá hry, tak EIA pre mnohých znamená JEDINÚ šancu vyjadriť sa k stavbám ako takým.
Potom vyvstáva otázka za koho to kopete vy? ;o)

03.03.2017 | Marcel Ô Slávik

V danom prípade hodnotím daný článok pozitívne, je vyvážený a objektívny. Toto je realitný web, teda web zameraný na stavebníctvo a development; o to viac pozitívne hodnotím jeho vyznenie. Pozitívne tiež hodnotím tú skutočnosť, že hodnotenie necháva na čitateľa.

03.03.2017 | Marcel Ô Slávik

Pár doplňujúcich informácií:
1. Pán Világy zabudol spomenúť, že jeho projekt rekonštrukcie štadiónu v Dunajskej Strede predpokladá, že v chránenom pásme vodného zdroja Žitný ostrov (!!!) chce do vsaku (rozumej do spodných vôd) odvádzať neprečistené vody obsahujúce okrem iného aj organické hnojivá. Nezabudnime, že Žitný ostrov zásobuje pitnou vodou tretinu Slovenska vrátane Bratislavy.
2. Pán Višňovský sa spojil s investormi, ktorí sú aj za známou firmou Pôžičkáreň, ktorá sa preslávila tým, že vďaka nej bola zmenená legislatíva, lebo jej praktiky boli . Ich spoločný projekt predpokladá zrušenie bikrosovej dráhy, kde dnes trénujú deti ale aj profesionálnejší cyklisti. A taký detail - dokonca sa pokúšajú cez schránkové firmy zo Seychellov získať mestské pozemky, ktoré mesto Bratislava podmienilo zachovaním tejto bikrosky.
3. Nepravdivá je informácia o príprave Jaguáru. V prípade týchto podnikov sme sa s investorom vždy dohodli na obojstranne prijateľnom riešení. Tu sme vždy sa vyjadrili súhlasne v konaniach, nakoľko investori zapracovali naše odporúčania do projektu. V prípade Jaguáru predlžuje konania pán Cerulík, ktorý je - koľká irónia - iným pomerne veľkým podnikateľom v realitách a stavebníctve...

---

Teraz pár myšlienok:
- Na Slovensku bolo zvykom, že investori a developery si robili úplne čo chcú, úplné eldorádo. Bežní ľudia si nevedeli pomôcť a nevedeli ako ovplyvniť ako sa mení ich život a krajina. Niektorí nevedia prežiť, že zrazu je tu organizácia, ktorá vie efektívne zlé projekty pribrzdiť, či zastaviť ale dobré podporiť a urýchliť.
- Aj v článku sa konštatuje, že sa ročne zúčastníme desiatok až stoviek pripomienkovaní k stavebným zámerom. Ak sa z tohto množstva našli dvaja, či traja, ktorí majú stále problém, je to na úrovni štatistickej chyby a príčiny treba hľadať tam.
- Osobne si myslím, že príčinu treba hľadať v osobách p.Világyho a p. Višňovského, ktorí si zvykli, že sú významnými slovenskými osobnosťami. Asi predpokladali, že im z toho vyplývajú privilégia a to, že sú nad zákonom.
-

03.03.2017 | Marek12

Držím Vám palce, myslím že v dnešnej dobe, keď sa stavia na divoko, nerešpektujú sa zákony (prípadne sa ich developeri snažia všemožne obchádzať), je Vaša práca hodnotná. Zeleň takmer v meste nevidieť a to je chyba. Keď sa Vašimi pripomienkami podarí presadiť čo i len jeden parčík, tak to je skvelé! Len tak ďalej!

03.03.2017 | Marcel Slávik

Ďakujem (ako aj ostatným, čo tu prejavili podobný pozitívny postoj).

03.03.2017 | petox

nie je pravda, ze Bratislava ma pitnu vodu zo Zitneho ostrova...

btw. nikto sa nezastava developerov a uz vobec nie ich majetkovych zaujmov, nemozem hovorit za autora, ale mne ten clanok tak vobec nevyznel. ale nikto sa nebude zastavat ani vydieracov a brzdicov rozvoja, ktori to robia za uplatky, lebo ak jeden dostanu, tak drzia usta a krok....

03.03.2017 | Marcel Ô Slávik

Úplne s Vami súhlasím.

Stretli sme sa už aj s tým, že už len naša samotná účasť v rozhodovacích procesoch je silným antikorupčným momentom, lebo nikto nikomu nemôže garantovať výsledok rozhodnutia, keďže je tam minimálne jeden nezávislý občiansky prvok (združenie). Mnohí investori/developeri už prišli na to, že je jednoduchšie, ľahšie, legálne, morálne a správne sa radšej dohodnúť na tom, čo všetko spravia pre danú lokalitu a dané územie ako sa to snažiť obchádzať.

03.03.2017 | Koba

Aktivity p. Slávika sú predsa len využitím jeho ústavných práv občana. Ja sa stotožňujem s tým, že eldorádo developerov nemá obdobu, úradníci ich nezastavili, niekto ich musí aspoň spomaliť. To je také slovenské maximalizovať zisk, natlačiť čo najviac obytnej plochy na malé územie a zvyšok pozemkov spraviť ako parkovacie miesta. Veď načo by sme mali nejakú zelenú plochu alebo iný priestor na relax.
Pán SLávik držím Vám palce, vystavujete svoje meno takto na pranier, je jasné že mnohým stúpate na otlak.
Pán Višňovský a jeho obchodní partneri - vážil som si p. Višňovského ale tu stúpil do riadneho h... pecunia non olet (peniaze nesmrdia)

03.03.2017 | Marcel Ô Slávik

Presne tak. Združenie domových samospráv sa považuje za reprezentanta verejnosti a z našich skúseností pripomienkujeme a požadujeme opatrenia, ktoré výrazne pomôžu zlepšiť projekty aspoň tak, že budú pre ľudí z okolia minimálne znesiteľné, v mnohých prípadoch priamo dobré.

V niektorých mestách sme sa stretli s tým, že naše pripomienky z EIA využili miestni aktivisti a ľudia na presadzovanie svojich vecí.

Zároveň ukazujeme bežným ľuďom spôsob, akým môžu ovplyvniť dianie okolo seba.

Článok naznačuje, prečo iní "aktivisti" neboli doteraz úspešní. Tí sa zamerali na lobing (rozumej doprosovanie sa), či politickú kariéru (väčšina aktivistov v Bratislave). My si hrdo a sebavedomo uvedomujeme svoju pozíciu verejnosti a práva, ktoré máme a reálne sa ich aj domáhame so všetkými dôsledkami.

Vo všeobecnosti však my nechceme ani nepožadujeme zastavenie, či zrušenie projektu. My len požadujeme také jeho začlenienie do územia, že bude na prospech a nie na ťarchu. Mnohí investori už zistili, že nie sme ich nepriateľ, ale v skutočnosti ich pomocník. Mnohí zistili, že keď budú robiť v súlade s potrebami a požiadavkami verejnosti, ide to jednoduchšie, ľahšie, rýchlejšie a v konečnom dôsledku aj krajšie a na prospech všetkých.

06.03.2017 | ras|to

Pár doplňujúcich informácií všeobecne:

Keby ste mali každý projekt naštudovaný a išlo by Vám naozaj len o dobro veci, tak by ste nepoužíval Copy/Paste a nekládol nezmyselné podmienky. Za čistú buzeráciu z Vašej strany tak považujem napr. niektoré z týchto:
1) žiadosti, aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáží pod objektami stavieb a povrch územia upravený ako lokálny parčík, maximálne pripúšťame využitie striech parkovacı́ch domov ako zatrávnených ihrı́sk či outdoorových cvičı́sk (najnovšie je to napr. v zámere VW na rozšírenie existujúceho skladu nalakovaných karosérií)
2) V okolı́ zámeru navrhujeme realizáciu lokálneho parčı́ku ako samostatného stavebného objektu, ktorý však po realizácii bude prı́stupný širokej verejnosti (v uzavretých priemyselných areáloch kde treba dodržiavať BOZP? toto ako vážne?)
3) a opakujúca sa perlička na záver:
"Žiadame, aby sú časťou stavby a architektonického stvárnenie verejných priestorov v podobe fasády, exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.). Týmto sa dosiahne budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investı́cie ekonomicky aj marketingovo. (Pozn. ako účastník konania nemáte vôbec čo riešiť zhodnotenie investície, ekonomiku a už vôbec nie nejaký marketing, máte sa vyjadrovať k záležitostiam týkajúcim sa možných dopadov na obyvateľov a ŽP). To už ani nehovorím o tom, že v ďalšej požiadavke chcete potom vždy určovať podmienky súťaže na takéto umelecké diela...

Jednoducho výpalníctvo.

06.03.2017 | Marcel Slávik

V prvom rade by som Vás poprosil, aby ste sa predstavili plným menom, aby sme vedeli, s kým máme tú česť. Je to základný prejav slušnosti a dobrého vychovania, ktorému sa deti učia už v škôlke. Najmä preto, že Váš príspevok formulujete z osobného subjektívneho hľadiska a pretože používate silný slovník.

1. Zo zákona o pôde vyplýva povinnosť chrániť pôdy ako aj zložky životného prostredia. Zároveň z mapy umiestnenia novovybudovaných priemyselných prevádzok a závodov vyplýva, že rastú najmä na západe Slovenska a to v miestach s veľmi bonitnou pôdou. Pripomienka smeruje k eliminácii záberu pôdy resp. nezastavaných plôch, ktoré môžu byť naďalej využívané na poľnohospodárske účely, resp. upravené na ekostabilizačné a enviornmentálne funkcie. Zároveň plní požiadavku dostatočného zabezpečenia z hľadiska statickej dopravy a to v súlade s vyššie zmienenými požiadavkami.

2. Stavebný objekt sadových a parkových úprav je štandardnou súčasťou stavieb aj v priemyselných objektoch a areáloch. Líniová izolačná zeleň zo vzrastlých stromov bývala vždy súčasťou priemyselných areálov (funguje ako vetrolam, prirodzená zvuková stena a filtruje prachové častice). Nie je problém tento SO doplniť o dažďové záhrady, ktoré pomáhajú vo vodnom hospodárstve a nakladaní s dažďovými vodami. Doplnenie o lavičky a napr. o altánok a finálna úprava v podobe parčíku je už len detail. Uvedené priestory slúžia potom ako vyhradené priestory pre oddych zamestnancov, napomáhajú psychohygiene a celkovo prispievajú pozitívne k BOZP. V režimových areáloch je samozrejmé, že sa tým myslí po splnení bezpečnostných režimových opatrení.

Práve táto pripomienka je dnes už štandardne a automaticky zapracuvávaná do projektov a chápe sa už ako bežný štandard. Diskusia prebieha len o rozsahu a konkrétnej forme v tom-ktorom projekte.

3. Požiadavky na umelecké dielo a spôsob jeho obstarania vychádza z návrhu zákona, ktorým sa zaoberá NR SR. Je to požiadavka smerujúca k úprave životného prostredia (súčasťou životného prostredia ľudí nie je len príroda, ale aj zastavané časti).

---

Teraz ešte pár poznámok:
• Ako reprezentant verejnosti očakávame, že investor a najmä jeho odborníci v podobe architektov, projektantov, inžinieringu ako ďalších profesií svoj projekt obhája z hľadiska nami sledovaných záujmov. My nemáme dôvod si projekt študovať a navrhovať jeho zlepšenia. Je úlohou a záujmom investora a jeho ľudí, aby pripravili dostatočne kvalitný projekt a dokázali si ho obhájiť - aj pred nami ako reprezentantom dotknutej verejnosti.
• Naše pripomienky sú štandardné a všeobecné ale pritom dostatočne konkrétne a sledujú jednoznačne záujmy ochrany prírody a krajiny alebo záujmy zlepšovania životného prostredia (podobne ako zákony alebo normy). Je na projektantovi, ako tieto požiadavky pretaví v konkrétnom projekte do reality a dokumentácie pre územné rozhodnutie. Prístupy môžu byť rôzne; pre nás je dôležité to, že sa s problematikou investor a projektant seriózne zaoberá a maximálne sa využije potenciál na ekostabilizačné a environmentálne opatrenia v rámci projektov.
• Je prejavom našej zodpovednosti a ústretovosti, že nás zaujíma ekonomika Vášho projektu do tej miery, že nami požadované opatrenia nebudú pre investora a prevádzkovateľa znamenať zvýšené náklady. Používame metódu LCC (life-cyce cost - náklady životného cyklu). Z hľadiska životnosti stavby požadujeme len také opatrenia, ktoré prinesú celkovú úsporu. Okrem zopovednosti voči investorovi je to zodpovednosť aj voči životnému prostrediu a vyvrátenie mýtu, že kvalitné životné prostredie znamená zvýšené náklady. Hovoríme o tzv. modrej ekonomike = environmentálne opatrenia generujú ekonomicky výhodné riešenia a naopak, ekonomika generuje potrebu ekologických opatrení.

Pre väčšinu našich partnerov je to zároveň prejavom vzájomného rešpektu, partnerstva a spolupráce komerčného a občianskeho sektora. My rešpektujeme a podporujeme komerčné a ekonomické záujmy investorov ak títo zároveň rešpektujú a podporujú občiansku spoločnosť, transparentnosť a životné prostredie.
• Štandardnosť pripomienok je zároveň silným nástrojom pre spoznanie kvalít jednotlivých projektov a spôsobu akým sa s našimi pripomienkami investor popasuje. Nikto sa nemôže sťažovať, že niekoho vydierame alebo niekomu ustupujeme - vždy a všade sa uplatnia rovnaké pripomienky a požiadavky.

Ja sa však pýtam - keď pri väčšine (hovoríme o desiatkach až stovkách projektov ročne) nie je problém naším požiadavkam vyhovieť, prečo s tým niekoľkí jednotlivé projekty majú problém?

---

Na koniec otvorene osobná reakcia na Vašu poslednú poznámku "jednoducho výpalníctvo". Výpalníctvom sa v bežnej reči rozumie, že násilím alebo vydieraním sa zločinec snaží od svojej obete vymámiť neoprávnenú výhodu. Označovanie mňa alebo organizácie, ktorú vediem za zločineckú si vyprosím a žiadam od Vás verejné ospravedlnenie.

Požadujeme len veci, na ktoré máme právo a ktoré sú vo vyspelej Európe bežné a samozrejmé. A ja sa chcem mať dobre. Ja chcem, aby na Slovensku bolo dobre. Ale idem cestou práva, zákonnosti a občianskej angažovanosti a nie cestou zločinu.

03.03.2017 | Tulax

Ako som sa docital, kazdi obcan SR ma pravo sa zaujimat co mu vyrastie na volnej zelenej ploche za jeho domom. Tak preco to potom nerobime? Ako vidim p. Slávik to asi robí dobre lebo tento clanok mi pride ako kupeny od spominanych ludi p. Vilagy, p. Visnovsky atd. Vsade na internete sa pise o tom istom o p. slavikovi aky je vyplanik, ze ma nezmyselne poziadavky, len mna by zaujimal clanok aj z druhej strany. Dakujem p. Slavik ze ste aspon do komentov strucne napisali cim ste "na*rali" tychto panov ked v tom pripade sa snazite aby nevznikali velke ekologicke a ekonomicke katastrofy, na ktore by sme sa museli skladat mi ludia z nasich dani... Uy mam aj ja pokrk tuto aroganciu moci, ked clovek ma peniaz tak si moze vsetko dovolit na ukor druhych. Robievam pravidelne cesty Slovensko-Nemecko a v Nemecku tieto pre Vas nezmyselne poziadavky p. Slavika oni uplatnuju automaticky. Pri kazdom logistickom parku je nejaky parcik, jazierko, mesta sa stavaju koncepcne, maju vela zelene a oddychovych miest, tak preco to nevieme robit aj my automaticky na SVK? Myslim si ze na SVK by malo byt viac takychto uvedomelych ludi, ktori sa neboja svojich prav obcanov SR.

03.03.2017 | Marcel Ô Slávik

V roku 2009, keď som bol obchodným riaditeľom jednej firmy, bol som v rokovaní aj s jednou nadnárodnou stavebnou firmou (tá z tých lepších na Slovensku). Dozvedel som sa, že majú peniaze, ochotu aj kapacity robiť tak, ako v Nemecku, či Švajčiarsku. Nerobia to - lebo majú politiku že dávajú len bežný štandard v danej krajine (podobný problém ako je pri potravinách).

Preto som pochopil, že treba priebežne ten bežný štandard zvyšovať ako aj kvalitatívne nároky. A ono to vo väčšine prípadov ide. Dokonca sa mi dnes už väčšinou ani nestáva, aby investor nechápal tieto veci ako samozrejmosť a automatiku.

03.03.2017 | sammy_dlx

Ak je nieco potrebne pre slovensky rozvoj miest, je to urcite VIAC kontroly developerov a vystavby, a urcite nie menej!!!
Za vsetko vravia ich nespocetne preslapy. Spomenme len nasledovne problemy - ponukam iba vyber:
- minimalizacia stavebnych nakladov, ktora viedla az k ohrozeniu zivotov! - napr. 3nity, BC Apollo, piestansky Aupark
- cierne stavby a dodatocne legalizacie - napr. stavba na Sancovej v BA
- ucelove zmeny pamiatkovo chranenych zon - napr. opat v pripade budovy na Sancovej
- absurdne budovy, ktore nemali byt nikdy postavene a architektonicky nezapadaju do okolitej lokality - ako napr. Tatra banka na Hodzovom, ta skatula oproti Tatra banke kde sedi EY, veza pri Auparku, extremne zahusteny River park, veziak pri stadione Sade J. Krala)
- zneuzivanie nesystematickeho mestske planovania - vid satelity okolo Bratislavy alebo aj Slnecnice za Petrzalkou, kde chyba (sirsia) obcianska vybavenost, zle / absentujuca planovana dopravna vystavba atd. atd.
- sposobovanie prietahov pri developmente a vydieranie samotnych miest (ako napr. v pripade Hl. stanice v BA)
- bezohladnost k zivotnemu prostrediu (pokusy o vyklcovanie a zmensovanie sadu J. Krala ci pokusy o vystavba v jeho koli)
- ... a s tym suvisiace uplatkarstvo
- atd. atd.
Takze ak tu niekomu treba pozerat viac cez prsty, su to urcite developerske spolocnosti, ktore kantria slovenske mesta, a nie aktivisti!

04.03.2017 | RolloTomassi

Len trochu poopravím - ohrozenie životov sa riešilo v piešťanskom Centroom-e a nie v auparku

04.03.2017 | Anagram

Viac kontroly urcite ano, viac buzerovania zdruzeniami s vlastnymi zaujmami urcite nie.

04.03.2017 | Marcel Slávik

Určite aj "buzerovania", ak pod tým chápeme dôsledné presadzovanie občianskych záujmov: priaznivého životného prostredia a zákonnosti rozhodovacích procesov.

Vo všeobecnosti môžem skonštatovať, že v drvivej väčšine prípadov je spolupráca komerčného a občianskeho sektora korektná. Navzájom sa rešpektujeme a uvedomujeme si, že sme si navzájom partnerom. Komerčný sektor si začína uvedomovať, že pre svoj komerčný úspech potrebuje kvalitu a potrebuje do územia niečo vrátiť, keď z neho ťaží. Občiansky sektor si uvedomuje, že v konečnom dôsledku opatrenia v oblasti životného prostredia niekto bude musieť zaplatiť a to v podmienkach mizérie verejných financií samospráv znamená, že ich zaplatí komerčný sektor.

03.03.2017 | muchomuurka

Ten článok je dosť o ničom, len má bulvárny nadpis ako píšu poniketorí diskutéri. Obsahovo si akurát developeri povzdychli, že musia zvažovať aj prínos svojich zvyčajne hnusostavieb a trošku ich verejnosti vykompenzovať.
A ak to nie je pravda, tak to chcelo asi radšej pár minút navyše a daný text zrozumiteľnejšie poprepisovať.
Osobne by som uvítala viac umenia vo verejnom priestore. Veď čo iné ukážeme svetu ak nie umenie, nech je už akéhokoľvek typu od sochy až po záhradnícky kumšt, aby z nich mali pocit, že žijeme v dobrej a krásnej krajine?

04.03.2017 | Marcel Slávik

Bulvárnemu nadpisu som rád, popularizuje túto témua pri troche šťastia otvorí potrebnú verejnú diskusiu na túto tému. Článok považujem za dobrý, objektívny a v princípe vyvážený. Treba si uvedomiť, že mnohí investori a developeri vnímajú situáciu presne tak, ako bol článok napísaný (aj keď už asi je takých našťastie menšina). Článok je písaný z pohľadu takéhoto investora/developera.

Môžem Vám tiež povedať, že sme zaregistrovali, že niektorí takíto ľudia sa snažili lobovať aj na MŽP SR, aj cez komoru architektov a stavebných inžinierov, aby práva dotknutej verejnosti boli obmedzené. Neuspeli a to je aj hlavnou správou a odkazom tohto článku. Mám tiež informácie, že tento článok bol na "objednávku", ktorá mala diskreditovať občiansku angažovanosť; preto je výsledok akceptovateľný.

Treba si totiž uvedomiť, že presne toto bola prax, akým sa popierali práva verejnosti. Ľudia sa prihlásili do konania, administratívne boli z konania vylúčení aby ich pripomienky mohli byť kvázi-legálne ignorované. Stavba sa postavila a ľudia sa mohli ísť súdiť, avšak v situácii kedy stavba už stojí a reálne výsledok súdu nič prakticky nevyrieši. Preto sú niektorí nervózni, že je tu organizácia, ktorá systematicky, profesionálne háji a reprezentuje záujmy verejnosti.

06.03.2017 | Marek Vrbka

len tak zo zvedavosti... davali ste namietky aj voci stavbam od penty alebo j&t?

06.03.2017 | Marcel Slávik

J&T a Penta sú našimi štandardnými partnermi, s ktorými sa stretávame pri ich projektoch pravidelne.

J&T akceptuje danú situáciu najmä z hľadiska cesty menšieho odporu. Je pre nich ľahšie a jednoduchšie vyhovieť požiadavkám ľudí, ako sa naťahovať v administratívnom procese. Preto na pravidelných stretnutiach riešime veci väčšinou od prípadu k prípadu s tým, že sa snažíme maximalizovať počet a celkový úžitok environmentálnych a ekostabilizačných opatrení v danom príapade. Na druhej strane s tým nemajú problém a uvedomujú si, že je to súčasťou ich spoločenskej zodpovednosti.

Penta sa sama presvedčila o užitočnosti našich pripomienok pre ňu samotnú. V mnohých prípadoch zapracovaním našich pripomienok zistili, že vedia ušetriť nemalé investičné ale aj prevádzkové prostriedky a pritom ich projekt je zelenší, ekologickejší a krajší. Penta sa rada učí dobré veci, o ktorých sa presvedčí, že sú správne a následne ich automaticky robí všade; navyše je v týchto ekologických návrhoch proaktívna. Veľký dôraz na ekonomiku projektov je v súlade s veľkým dôrazom na kvalitu a ekológiu ich projektov.

Je však celý rad stredne veľkých developerov a investorov, ktorí tiež k tomu pristupujú zodpovedne a správne - mnohí s nami konzultujú rozsah opatrení a možnosti ich rozširovania; radi sa pýtajú na naše skúsenosti s niektorými problémami a chcú aby ich projekty boli ekologické a kvalitné. Chápu to zároveň ako svoju pridanú hodnotu a konkurenčnú výhodu.

06.03.2017 | Marek Vrbka

standartni partneri;-)

03.03.2017 | gejza77

developkári ??? ..... nuž čítal som o nich všeličo - od podozrenia z prania špinavých peňazí, cez korumpovanie lokálnych politikov, ignorovania/znásilňovania stavebnej legislatívy až po ohrozovania bezpečnosti a zdravia obyvateľstva ..... no nič pozitívne .... klobúk dolu pred pánom Slávikom a verím, že tie kreatúry naučí slušnému správaniu sa ..... je len tragédiou, že voči tejto forme kriminality musia bojovať občianski aktivisti a nie platení úradníci ...

04.03.2017 | Mmaall

To je ako hovorit rovnako o vsetkych podnikateloch alebo o vsetkych politikoch. Skuste vidiet rozdieli medzi konkretnymi ludmi/firmami. Nie kazdy je dobry a nie kazdy je zly.

04.03.2017 | Mmaall

Pardon, *rozdiely.

04.03.2017 | Marcel Slávik

Bohužiaľ, len niekoľko arogantných kriklúňov ako je p. Világi alebo p. Višňovský, kazia meno aj iným serióznym podnikateľom.

Môžem potvrdiť, že drvivá väčšina developerov a investorov, ktorí berú svoju prácu vážne a zameriavajú sa na reality ako svoj primárny biznis profesionálne. Väčšina z nich už pochopila, že realitný trh v mestách sa zmenil a ľudia už vberajú kvalitu (dávno neplatí, že sa predá všetko, čo sa postaví). Väčšina z nich dokonca privíta odbornú pomoc pri úprave okolia, pri odborných témach ako je vodné hospodárstvo, nakladanie s vodami, energetická efektívnosť. Väčšina z nich zistila, že pri spolupráci s nami nielen ušetria čas na povoľovací proces, ale že ekologické a environmentálne opatrenia šetria im a ich klientom peniaze.

Len nedávno sa riešilo, že za odvod dažďových vôd sa dnes vodárňam platí poplatok. Jedným z nami požadovaných opatrení je realizácia tzv. dažďovej záhrady, ktorá absorbuje dažďové vody a postupne ju odparuje. Okrem toho, že to priaznivo pôsobí na mikroklamatické pomery (v takomto prostredí je skrátka príjemne), znamená to aj značné šetrenie na prevádzkových nákladoch v podobe ušetrenia na tomto poplatku (v prípade stredne veľkého projektu o cca 20000 štvorcoch podlahovej plochy) je cca 60000 EUR ročne. Ďalšie šetrenie je v dôsledku nižších energetických nárokov na tepelnú reguláciu (v lete netreba toľko chladiť). Realizácia dažďovej záhrady je väčšinou investične neutrálna, v prípade veľmi "exkluzívnej" je rádovo v tisícoch, sú zväčša bezúdržbové. Podobných "zlepšovákov" je celý rad a väčšina z nich sa už vďaka našej činnosti stala na Slovensku de-facto štandardom.

04.03.2017 | otíc

Čo na to povedať?
Len hlúpy štát si nechá takto kadiť na hlavu.
Už dávno sme mali upaviť zákon, aby si takéto jeho zneužívanie iba tak, zo špásu, nik nemohol dovoliť.

06.03.2017 | Bernie Ohls

P. Slávik vyvoláva dojem, že len vďaka nemu na Slovensku ešte rastú nejaké stromy, Sahara nekončí po Tatrami a ľudia nebývajú v zemľankách. Ľudia neznalí problematiky môžu nadobudnúť dojem, že ako fajn, keď za nich takýto bard bojuje. Ale kým p. Slávik pózuje ako neohrozený bojovník za životné prostredie, treba povedať aj za B, niečo o štýle jeho práce. Nikto nechce spochybniť právo verejnosti na pripomienkovanie projektov v procese EIA. Ale spôsob akým to p. Slávik a jeho Združenie domových samospráv využíva, robí medvediu službu skutočným environmentálnym združeniam. Pritom tie majú naozaj fundované a adresné pripomienky, len ich nerozozosielajú ako spam kde-kade. Metóda, ktorú p. Slávik so svojimi pomocníkmi používa, pripomína kobercové nálety, pretože sa vyjadrujú plošne s jedným vyjadrením ku všetkému čo sa na enviroportáli šuchne. A sú naozaj aktívni, pretože niekedy neuplynie ani hodina a vyjadrenie ZDS už je na svete. Nečudo, že pri toľkej starostlivosti o ŽP na celom Slovensku nestíhajú Zámery ani prečítať.
Mimochodom v súčasnosti má štandardné vyjadrenie ZDS 30 (slovom tridsať) pripomienok. Ako pri kobercovom nálete sem-tam niečo trafí, ale málokedy majú pripomienky nejaký súvis s tým, čo sa v Zámere rieši. Výsledok je potom ten, že sú vo väčšine prípadov zamietnuté ako neopodstatnené. Len toho papiera sa minie možno aj raz toľko, pretože celú tú eskapádu okolo vyjadrovačiek ZDS treba vo vydaných rozhodnutiach zdokumentovať. Správny poriadok nepustí. Možno by bolo zaujímavé pokúsiť sa vyhodnotiť vplyv ZDS na ŽP, najmä na odlesňovanie.
Keď už p. Slávik rozširuje svoj tím o ďalších surferov, ktorý nonstop kontrolujú enviroportál, mohli by si sem-tam Zámery preštudovať a potom sa vyjadriť. A nepožadovať stále to isté, bez ohľadu či ide o priemyselný park o rozlohe 200 ha alebo zberný dvor v Hornej Dolnej. Aj s tými istými preklepmi a pravopisnými chybami. A skvelými riešeniami na stránkach - čuduj sa svete - Združenia domových samospráv.
ZDS svojou činnosťou akurát sťažuje situáciu všetkým ľuďom so záujmom o to čo sa deje v ich okolí. A ak raz prestanú byť environmentálne mimovládky brané vážne, prípadne sa pristúpi k nejakej reštrikcií, môžu sa tieto poďakovať ľudom, ktorý v procese posudzovania objavili priestor na exhibíciu vlastného ega.

06.03.2017 | Marcel Slávik

Slabá vymožiteľnosť práva je prekážkou prosperity Slovenska a aj bežných ľudí. Slabá vymožiteľnosť práva sa týka žial aj oblasti stavebného práva a práva životného prostredia, kde bežní ľudia ťahali za výrazne slabší koniec. Preto je taká frustrácia ľudí v mestách z developerov, lebo ľudia sa nevedeli domôcť svojich práv. Združenie domových samospráv sa reálne pričinilo o zastavenie týchto praktík a v súčasnosti aj vďaka TRENDu sa to stáva celospoločenskou témou.

Združenie domových samospráv sa venuje problematike systematicky, plošne a profesionálne. Reálne dosiahlo, že všetky projekty sa museli zaoberať pripomienkami verejnosti a všetky sa v nejakom rozsahu museli zaoberať ekologickými a environmentálnymi témami a všetci museli navrhnúť aj zrealizovať environmentálne opatrenia. Sme ako ľadoborec, ktorý rozráža ľady, aby sa bežní ľudia a iné združenia mohli sústrediť na svoju činnosť a agendu. Pomáhame systematicky zvyšovať vymožiteľnosť práva v tejto oblasti. Považujeme sa za inštitúciu právneho štátu a občianskej spoločnosti a reprezentanta verejnosti v týchto konaniach.

Takže áno, vďaka Združeniu domových samospráv a aj mne osobne je na Slovensku viacej stromov. Ale nielen to. Vďaka nám sa v roku 2009 zmenili zákony tak, že sa posudzovanie dopravy stalo štandardnou súčasťou posudzovania a povoľovania projektov (to pred tým nebolo). Teraz sme sa zamerali na vodné hospodárstvo a mikroklimatické opatrenia.

Musím však poopraviť p Ohlsa, úspešnosť našich pripomienok je v realite približne 80%, kedy sú reálne zapracované do podmienok povolení a následne aj zrealizované. Z tých významnejších projektov poslednej doby spomeniem napríklad prestavby autobusovej stanice na Mlynských Nivách v Bratislave, celý komplex Borov v bratislavskom Lamači, všetky projekty budúceho bratislavského downtown (Čulenova, Továrenská), petržalského dunajského nábrežia, projekty Terasy a Business centra v Košiciach (nové mestské štvrte), prestavby futbalového štadióna v Trenčína. V Senici, Poprade, Prešove, Žiline a Martine sa nám potvrdilo, že o naše pripomienky sa úspešne opreli miestni aktivisti.

Takže áno, naša práca má zmysel a máme reálne výsledky. Čím ďalej tým viac to spoznávajú aj investori a developeri, ktorí sa k nám prichádzajú radiť už v čase prípravy projektu, aby implementovali čo najviac z opatrení už do projektovej dokumentácie.

Poznámka #1: V súčasnosti má vyjadrenie ZDS v EIA konaní 32 bodov, v územnom a stavebnom po 9 bodov.
Poznámka #2: V súčasnosti pre ZDS pracuje množstvo absolventov Fakulty verejnej správy Trnavskej univerzity, ktorí chcú v rámci odbornej praxi získať v oblasti istú skúsenosť. Títo sa následne zaradia do pracovného života ako pripravení úradníci alebo aj odborníci v stavebnom sektore.
Poznámka #3:

Realitná inzercia

Bývajte s tým, koho máte radi - Nový Ružinov

Bývajte s tým, koho máte radi - Nový Ružinov Mestská vila Valentine: Bývanie pre mladých i rodiny, v blízkosti centra, ideálna dopravná dostupnosť. Unikátny mestský park na ploche 23 200 m2.

Nobelova - obchodné priestory

Nobelova - obchodné priestory HERRYS ponúka na predaj obchodné priestory v projekte Nobelova. Rozbehnite svoje podnikanie na skvelom mieste - ceny od 43 236 EUR bez DPH.

Čerešne Dúbravka - Posledná etapa predaja

Čerešne Dúbravka - Posledná etapa predaja Neprehliadnite poslednú etapu predaja nových 3-izbových a 4-izbových bytov v Čerešniach. Bývajte už o rok!

Hypokalkulačka na výpočet hypotéky s RPMN

Hypokalkulačka na výpočet hypotéky s RPMN Poradíme vám ako vybaviť výhodnú hypotéku bez stresu a námahy. Úverové ponuky zo všetkých bánk vám pripraví hypotekárny broker zo spoločnosti Smart Brokers.

Realitná kancelária a hypotekárne centrum

Realitná kancelária a hypotekárne centrum Vaše úvery a nehnuteľnosti riešime ako naše vlastné. Vaša spokojnosť a vaše odporúčania sú základom nášho úspechu.

Kancelárske priestory na okamžitý prenájom

Kancelárske priestory na okamžitý prenájom Dve podlažia moderne zariadených kancelárskych priestorov s rozlohou 1 679 m2 na prenájom v celku, alebo po častiach: 1250 m2 alebo 429 m2.

Prenájom kancelárií CBC 3|4|5 Karadžičova

Prenájom kancelárií CBC 3|4|5 Karadžičova Kancelárie štandardu A v budovách so zelenou - BREEAM certifikáciou. Reprezentatívne priestory, výhodná lokalita, maximálne pohodie, široká paleta služieb.

Pozemky pre priemysel a logistiku, Pezinok

Pozemky pre priemysel a logistiku, Pezinok Novovybudovaný prevádzkovo-skladový areál, 23 ha, všetky inžinierske siete a cesta na hranici pozemku. EIA, územné rozhodnutie. Prvý investor pred výstavbou.

Pridať inzerát