Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Opera v Sydney – najslávnejšia na svete

05.10.2011 | Karol Klanic

Hviezdy minulosti. Dánsky architekt ostal v nemilosti, nebol ani na otvorení

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

O Opere v Sydney sa hovorí v superlatívoch. Pri udelení Pritzkerovej ceny dánskemu architektovi Jørnovi Utzonovi v roku 2003 ju charakterizovali ako najslávnejšiu budovu na svete. O význame stavby však najlepšie hovorí viac ako 7,4 miliónov turistov ročne, ktorí ju navštívia. Napriek tomu jej autor ostal v nemilosti.

Dlho sa diskutovalo o umiestnení opery. Jeden z návrhov ju situoval pri konzervatóriu, takmer na jej dnešnom mieste na polostrove medzi dvoma zátokami. Ale tam by nevynikala v panoráme tak, ako na výbežku zvanom Benelong Point, kde stoja dominanty už takmer dvesto rokov.

Bol to pôvodne kamenistý prílivový ostrov s malou plážou, ktorý spojili s pevninou pri výstavbe pevnosti s takmer tridsaťmetrovou vežou. Po necelých sto rokoch ju nahradili remízou v podobe pevnosti.

Opera v Sydney s najvyšším bodom strechy vo výške 20-poschodovej budovy je komponovaná nielen na bočné pohľady, ale aj, aby vynikala z výšky. V roku 1956, keď dánsky architekt pripravoval projekt do konkurzu, nemali v meste budovu s viac ako sedemnástimi poschodiami, dnes tu stojí takmer päťdesiat minimálne 30-poschodových domov.

Budova opery vyniká skupinami zakrivených, hrotitých plôch. Dve skupiny prikrývajú koncertnú a opernú sieň, ktoré susedia a smerom na sever sa od seba mierne odkláňajú. Menšia skupina  útvarov, obrátená na západ k zálivu Sydney Cove je strechou reštaurácie Bennelong.

V roku 1961 po dokončení pódia, obloženého miestnou žulou zvanou sydneyská ružová, nastali debaty o streche. Podľa návrhu mal mať každý strešný prvok, takzvaná škrupina, odlišné zakrivenie, a to v tvare eliptického paraboloidu, a mal byť pokrytý dlaždicami.

Do debát o strešných prvkoch vstúpil Dán Ove Nyquist Arup, riaditeľ projektovej firmy v Londýne. Úspech krajana J. Utzona ho nadchol a ponúkol mu spoluprácu. Usiloval sa Utzona presvedčiť, aby miesto hladkých strešných plôch realizovali rebrové. Jeho tím zvažoval tiež možnosti iných tvarov: napríklad eliptických či elipsoidálnych. Výpočty potrebné na ich definovanie trvali takmer rok a budova bola jedna z prvých, pri ktorej ich realizovali počítačom.

Utzon nakoniec súhlasil s kompromisom jednotného zakrivenia na báze gule, čo umožnilo skonštruovať „škrupiny“ z prefabrikátov, z ktorých najväčšie vážili až desať ton. Dlaždice, ktoré by sa po kladení vo výškach zrejme uvoľňovali, mohli na prefabrikované segmenty vopred uložiť spoľahlivou, i keď pomerne zložitou technológiou.

Použili osem typov bielych glazovaných a matných dlaždíc so samočistiacim povrchom, uložených do základných vzorov v tvare obráteného písmena V. Pokrývanie „škrupín“ zakončili v marci 1967. Na tretej etape, v ktorej do roku 1973 realizovali sklené steny a interiéry, sa už Utzon nepodieľal.

Už sama idea vzniku Opery bola spolitizovaná. John Joseph Cahill, premiér Nového Južného Walesu si od projektu sľuboval nárast popularity labouristov vo voľbách, čo aj dosiahol. No vzťahy architekta s oficiálnymi predstaviteľmi sa zhoršovali, keď náklady začali markantne prekračovať odhady. A najmä, keď sa ukazovalo, že termín dokončenia Opery na Deň Austrálie v januári 1963 je nereálny.

Konflikty sa vyhrotili po voľbách, po nástupe liberálov. Nasledujúci rok  Utzon, na ktorého doliehal negatívny prístup úradov, rezignoval. Projekt prevzali traja domáci architekti, z ktorých exteriér významne ovplyvnil Peter Hall. Podľa jeho návrhu realizovali na severnej a južnej strane vystupujúce úseky z dymového skla ohraničujúce foyery siení.

Nemožno s určitosťou tvrdiť, že to bolo v rozpore s Utzonovou koncepciou, keďže Dán komunikoval s Hallom ešte približne dva roky po odchode z Austrálie. O hĺbke konfliktu s pôvodným architektom hovorí fakt, že pri slávnostnom otvorení v októbri 1973 ho nikto ani len nespomenul.

Dvanásťročná éra vlády liberálov sa skončila a nastúpila labouristická garnitúra Boba Carra. Keď v nasledujúcich voľbách v roku 1999 získala strana výraznú prevahu, vyzval premiér Dána, aby realizoval na budove zmeny podľa svojej koncepcie.

Utzon však už do Austrálie nevkročil, neprevzal si ani čestný doktorát. V zahraničí spolu so svojim synom a ďalším architektom projektoval zmeny v Opere. Svojej koncepcii napokon prispôsobil recepčnú sieň vedľa vstupnej haly. Pri otvorení v roku 2004 ju premenovali na Utzon Room. Podľa jeho návrhu zrealizovali aj západnú lodžiu orientovanú k dominante Harbour Bridge, najvyššej stavbe mesta do 60. rokov.

Rok pred smrťou v roku 2007 zapísali jeho Operu na listinu svetového kultúrneho dedičstva, kde figuruje medzi vyše sedemsto kultúrnymi pamiatkami.

Hviezdy minulosti - každú stredu hviezdna stavba. Prečítajte si všetky.

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

Foto - Sydney Opera House Trust

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy Hviezdy minulosti