Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Potenciál za riekou Dunaj

10.12.2006, 23:35 | Miro Sedlák | © 2006 News and Media Holding

Najväčšie slovenské sídlisko už developeri neobchádzajú. Obrat nastal pred piatimi rokmi.

  • Tlačiť
  • 0

Najväčšie sídlisko na Slovensku. Betónová džungľa. Getá plné narkomanov a vandalov. Sebestačná autonómna mestská zóna. Izolovaná betónová masa bez potrebnej infraštruktúry. Mestská časť s ohromným rozvojovým potenciálom. Štvrť bez budúcnosti. S kontroverznými prívlastkami sa Petržalka stretáva od svojho prerodu z historického sídla s nemeckým názvom Engerau na pýchu socialistického urbanistického plánovania.

Petržalka má mnoho tvárí. Realitnú brandžu dnes najviac zaujíma tá, ktorá naznačuje ohromný investičný potenciál tejto lokality. Významná časť pravého brehu Dunaja zatiaľ nepozná budúceho investora. A aj spomedzi parciel, ktoré už majiteľa majú, je stále mnoho nezastavaných. Keď vstúpi do platnosti nový, viac než desať rokov pripravovaný územný plán, pás pozemkov uvoľnených na výstavbu sa ešte zväčší.

Pravobrežné šance

Pred 140 rokmi mala Petržalka necelých šesťsto obyvateľov a takmer šesťkrát menej domov. Už v 20. rokoch minulého storočia bola najväčšou obcou v medzivojnovej Československej republike. Po vojne sa stala definitívnou súčasťou veľkej Bratislavy. Rozhodnutie o likvidácii starej Petržalky a jej prestavbe na panelákovú štvrť padlo v roku 1973.

petrzka_most.jpg

Toľko krátky historický exkurz. Nasleduje rýchly strih o viac než tridsať rokov. Dnešná Petržalka má podľa sčítania obyvateľov spred piatich rokov viac než 117 tisíc obyvateľov. Skutočný počet, rátajúc aj „prisťahovalcov“ bez trvalého pobytu, je ešte o niečo vyšší.

Ľudská masa je naskladaná na 28,7 štvorcového kilometra plochy, z ktorej vyše jedenásť percent tvorí zeleň a lesy. Desaťročia bola Petržalka synonymom pre sídliskové geto plné do výšky čnejúcich sivých panelákov. No podľa súčasného záujmu realitných investorov možno badať, že obec za vodou čaká svetlá budúcnosť.

Obrat sa začal pred zhruba piatimi rokmi. Vtedy otvorili v tesnej blízkosti Nového mosta nákupno-zábavný komplex Aupark. To okrem návštevníkov prilákalo aj ďalších investorov. Okolie Einsteinovej ulice odvtedy zachvátila stavebná horúčka. Okrem logického rozšírenia Auparku vyrastá vedľa rovnomenná kancelárska veža, ktorá má so shopping centrom spoločného developera – bratislavskú skupinu HB Reavis Group.

V blízkosti sa dostavali či dostavujú viaceré rezidenčné projekty, ktoré vyrastajú vlastne po celej Petržalke. A cez ulicu túto jeseň pribudla prvá budova kancelárskeho Digital Parku. K nej Penta Investments, ktorá má projekt vo svojom portfóliu, plánuje pristavať ešte ďalších päť s prenajímateľnou plochou viac než štyridsaťtisíc štvorcových metrov.

Nábrežie na predaj

„Nebyť Auparku, výstavba v Petržalke by nikdy nepostupovala takýmto tempom,“ myslí si bratislavský architekt Branislav Kaliský, ktorý pre írsky Ballymore Properties kreslil projekty protiľahlej nábrežnej štvrte Eurovea. Prestavba nábrežnej zóny, ktorá prebieha na ľavom brehu Dunaja, je hlavnou témou aj na druhej strane rieky. Pravda, kým pozemky na nábreží v Starom Meste a Ružinove svojich investorov poznajú už roky, na pravom brehu je to o niečo komplikovanejšie.

Najlukratívnejšiu časť petržalského nábrežia stále vlastní mesto. Parcelu s výmerou zhruba desať hektárov chce pritom už dlhšie predať, magistrátu na to pritom nestačili ani tri pokusy. Podľa pôvodnej dohody ju mal získať HB Reavis Group za sumu dvetisíc korún za štvorcový meter. Ako kompenzáciu za to, že na dvadsaťdvaposchodovej Aupark Tower sa vzdá siedmich podlaží. Nevôľa verejnosti i mestských poslancov posunula pozemok do verejnej súťaže.

Výsledky druhého, zatiaľ posledného tendra mali byť jasné v októbri. K pôvodne štyrom uchádzačom, za ktorými TREND identifikoval okrem k súťaži sa hlásiaci HB Reavis Group a Pentu ešte J&T Real Estate a skupinu okolo podnikateľa Jána Sabola, pribudli ďalší dvaja. Dcérska spoločnosť írskeho Ballymoru a firmu patriacu do impéria šéfa hokejového zväzu Juraja Širokého. Z niekdajších dvoch tisícok sa cena za štvorcový meter vyšplhala na viac než 16 100 korún.

Tesne najlepšiu ponuku predložila firma Finasist, za ktorou stojí práve J. Široký. J&T skončila druhá. A tender sa znova rušil. Tentoraz boli dôvodom blížiace sa decembrové komunálne voľby, pred ktorými sa bratislavskí poslanci i primátor Andrej Ďurkovský uzniesli nerozhodovať o predaji mestského majetku.

Petržalská strana má byť protiváhou k revitalizácii opačného brehu, kde sa tento rok – s niekoľkoročným meškaním - začali stavať miliardové polyfunkčné projekty. Okrem spomínanej Eurovey najmä River Park, nová pýcha realitnej odnože skupiny J&T. Podľa v júni schváleného územného plánu zóny Celomestského centra Petržalka, ako znie oficiálny názov pravého dunajského brehu, pôjde o modernú polyfunkčnú štvrť.

Aj s mrakodrapmi. No tie hlavnému bratislavskému architektovi Štefanovi Šlachtovi v tejto časti mesta neprekážajú. Kde inde majú byť, ak nie na nábreží, zopakoval už niekoľkokrát túto rečnícku otázku. Hoci najväčšia nábrežná parcela je predbežne prázdna, ani tomuto územiu sa investori nevyhýbajú.

Ich zmes je pestrá – od menších rakúskych developerov cez finančnú skupinu Luka&Bramer Group, ktorá kontroluje napríklad Športku. Až po Popper Development, ktorý oficiálne vlastní Štefan Beleš stojaci za Cresco Group, ktorá je v Bratislave aktívna. A nemožno zabudnúť ani na mediálneho a polygrafického magnáta Ivana Kmotríka, ktorému patrí futbalový klub Artmedia Bratislava i jeho štadión. Na jeho mieste má vyrásť hotel, byty i obchody.

Kam ďalej

Pravdaže, nie je to iba nábrežie, ktoré čaká rozvoj. Záujem developerov sa dá zhrnúť do dvoch slov – pozemky a veľkosť. V porovnaní so Starým Mestom, či Ružinovom je v Petržalke relatívne dosť voľného miesta na výstavbu. A ide o najväčšiu obec v krajine, v ktorej býva viac ľudí než vo všetkých slovenských mestách s výnimkou Bratislavy a Košíc.

tabulka_petrzka.jpg

Hoci názory na atraktivitu Petržalky sa rôznia. Napríklad podľa predsedu Predstavenstva HB Reavis Group Ivana Valenta skutočná Petržalka sa začína až za Einsteinovou ulicou. A tam sa skutočne lukratívny development robiť nebude, mieni. Pôjde zväčša o menšie či stredne veľké polyfunkčné projekty s prevažujúcim bývaním. Prípadne na voľných plochách, ktoré sa uvoľnia po schválení nového územného plánu, pribudnú rezidenčné štvrte. Ako napríklad projekt Južného Mesta, ktoré zamýšľa postaviť Cresco v páse medzi Petržalkou a Jarovcami, ktorý počíta s viac než desaťtisíc bytmi.

Potenciál rásť sa v Petržalke skrýva po nábreží aj v okolí Panónskej cesty. Dôvod? Strategická poloha v strede mestskej časti, dobré dopravné napojenie na diaľnicu a množstvo obyvateľov, ktoré z lokality okolo Panónskej cesty urobí skutočné petržalské centrum. Dnes na tejto ulici stojí napríklad shopping center Danubia či hypermarkety Tesco a Terno. Developeri už okolo tohto územia krúžia a cena i atraktívnosť pozemkov rastie. „Je len otázka času, kým pozemky budú mať hodnotu, že sa napríklad Tescu oplatí ich predať developerovi, ktorý na jeho mieste postaví komerčný development,“ nazdáva sa B. Kaliský.

Mix sa mení

V prípade Petržalky, ktorú najmä časť umeleckého podhubia štylizuje do pózy slovenského Bronxu, sa natíska ďalšia logická otázka. Budú v nej getá? Pretože dnes, hoci niektoré okrajové časti tejto štvrte nie sú práve najatraktívnejšie, by bolo hovoriť o getách prisilné, hovorí B. Kaliský. Sociálny mix v panelákových domoch – nakoniec, nielen v Petržalke - je totiž veľmi rozmanitý. Pozostatkom socializmu sú nielen betónové sídliská, ale aj fakt, že vedľa seba žije stredná trieda i ekonomicky slabšie vrstvy.

Popularitu tejto lokality medzi časťou obyvateľstva potvrdzuje i tohtoročná štúdia agentúry GfK. Podľa nej z tých obyvateľov bratislavského regiónu, ktorí plánujú v nasledujúcich dvoch rokoch zmenu bydliska, by sa väčšina rozhodla presťahovať práve do Petržalky. Rozhodli by sa pre ňu najmä mladí do 24 rokov a domácnosti s čistým mesačným príjmom pod 24 tisíc korún. Vybrali by si ju tiež obyvatelia, ktorí v tejto mestskej časti žijú a sú na ňu zvyknutí, preto pri sťahovaní nechcú meniť lokalitu.

Aj Kopčany, časť Petržalky známa vysokou koncentráciou Rómov a narkomanov, čaká prerod. Jednak pre dopravné napojenie na diaľnicu, ktoré z nich už dnes robí jednu z top logistických lokalít v Bratislave. Časom zaznamená zmeny aj rezidenčná časť. O necelé dva roky majú na Kopčianskej ulici skolaudovať prvú fázu projektu Vienna Gate v areáli bývalého kúpaliska Matador. Byty v ňom sa už predávajú, priemerne za 48 tisíc korún bez DPH za štvorcový meter. Teda za sumu, za ktorú sa dá kúpiť byt v širšom centre Bratislavy.

Šéf developera Vienna Gate Roman Balogh si nemyslí, že ceny sú nastavené privysoko. „Lokalite veríme,“ tvrdí. Rozvoj čaká aj juhozápadné územie Petržalky smerom k rakúskym hraniciam, známe ako štvrtý kvadrant. Tu by v spolupráci s rakúskymi samosprávami mohlo v budúcnosti vzniknúť akési rekreačné a oddychové centrum. V minulosti sa táto zóna rozvíjať nemohla, pretože jej v tom bránila železná opona.

Pravda, podmienkou ďalšieho rozmachu je aj vyriešenie dopravy v tejto časti mesta. V budúcom roku sa má začať výstavba nosného systému, ktorý spojí zadunajskú časť od Janíkovho dvora s ľavým brehom koľajovou dopravou. Súčasťou projektu za zhruba päť miliárd korún bude aj prestavba cestného Starého mosta na električkový.

Foto – Milan Illík

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)