Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Verejné budovy budú na špičke

20.04.2011, 08:45 | Katarína Šebejová | © 2011 News and Media Holding

K energetickej efektívnosti cez pilotné a vzorové projekty úspor

  • Tlačiť
  • 0

Sevilla, november 2007. Konferencia o trvalo udržateľnom rozvoji v stavebníctve pod hlavičkou cementárskeho koncernu Holcim. Trvalo udržateľné stavby z recyklovateľných materiálov, ohľaduplné k životnému prostrediu, s minimálnymi nárokmi na spotrebu energie a vody sa zdajú až utópiou v čase, keď sa stavebný boom na Slovensku zrýchľuje a čoraz vypuklejším problémom je nedostatok kvalifikovaných stavbárov či stavebných materiálov.

Bratislava, marec 2011. Týždenník TREND organizuje tretí ročník konferencie Reality a development. V diskusii o tom, či na kancelárskom trhu uspeje opäť rýchla výstavba alebo budú mať prednosť dlhodobé potreby, Rastislav Badalík predstavuje administratívnu budovu EcoPoint spoločnosti Bischoff & Compagnons. Je naprojektovaná ako ekologická a trvalo udržateľná stavba v lokalite Košíc. Vidí v nej konkurenčnú výhodu developerskej spoločnosti, lákadlom pre nájomcu sú nižšie prevádzkové náklady.

Opäť Bratislava, posledný tohtoročný marcový deň. Na regionálnom fóre pre trvalo udržateľnú výstavbu hovorí Jens Arndt z viedenskej spoločnosti CA Immo o administratívnom komplexe Bratislava Business Center 1 Plus (BBC 1 Plus). Je projektovaný ako trvalo udržateľná budova s európskym štandardom pre ekológiu a energetickú účinnosť.

Súkromní investori v čase hospodárskej recesie stavili na dlhodobé ciele a princípy trvalo udržateľného rozvoja. Pridajú sa k nim aj tí verejní, ale neskôr. Povinne až od roku 2018. Dovtedy niektorých úradníkov prichýlia v nových ekologických budovách a štát ušetrí. Nájomné zmluvy sa uzatvárajú už v predstihu. Do košického EcoPointu sa možno nasťahujú aj pracovníci daňového úradu.

Štart bol v Kjóte

bratislavsky_hrad_milan_david_01

Hoci sa európske iniciatívy v oblasti energetických úspor často javia ako prehnané až nerealizovateľné, povinnosť členských krajín transponovať prijaté smernice do svojich legislatív núti hľadať nové riešenia. A meniť tradičné prístupy. Už vo fáze projektovania budovy, lebo počas výstavby je už spravidla neskoro. Kjótsky protokol je medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním. Krajiny, ktoré ju podpísali, sa okrem iného zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov.

Odvtedy Slovensko participovalo na množstve ďalších iniciatív a opatrení, ktoré sa dostali aj do legislatívy. Jednu z najvýznamnejších dohôd pre ochranu ovzdušia a úspory energie prijal Európsky parlament v roku 2006. Tzv. dohoda 20/20/20 odporúča európskym krajinám do roku 2020 znížiť o 20 percent spotrebu energie a tiež emisie CO2 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie o 20 percent. Úsporné opatrenia v SR sú stanovené v Koncepcii energetickej efektívnosti, ktorá sa napĺňa pomocou trojročných Národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa Smernice 2006/32 ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických služieb.

Koľko ušetrili

Budovy ušetrili podľa prvého akčného plánu bezmála 498 TJ energie a investície vrátane tých, ktorých účinok ovplyvní hodnotenie druhého akčného plánu, presiahli 814 mil. eur. Až dve tretiny úspor prinieslo zateplenie bytových domov.

Pri kvantifikácii úspor energie uplatnil rezort hospodárstva dve metódy. Zhora nadol hodnotil úspory v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva pomocou povinných indikátorov. Zdola nahor vyhodnocoval detailné informácie o jednotlivých projektoch. Podľa tejto metódy sme v rokoch 2008 až 2010 usporili v SR 3,7 tisíca terajoulov (TJ) energie a dosiahli sme strednodobý cieľ úspor, keďže sme podmienky ich preukázania splnili. Verejný sektor sa na dosiahnutých úsporách podieľal zhruba jedným percentom a usporil vyše 15 TJ energie. Investície v hodnote necelých 15 mil. eur nepredstavujú ani pol percenta z celkovo vynaložených finančných prostriedkov v objeme 3,9 mld. eur. Kým v celej sume je započítaných aj pol miliardy eur na projekty, ktorých úspory sa budú realizovať po roku 2010, vo verejnom sektore boli zahrnuté len opatrenia týkajúce sa verejného osvetlenia. Iné úspory išli pod sektor budov alebo do tzv. horizontálnych opatrení. To je napríklad uplatňovanie princípu energetickej efektívnosti vo verejnom obstarávaní.

Do verejných budov išli predovšetkým peniaze zo štrukturálnych fondov. V prvom programovacom období získalo 178 budov nenávratný finančný príspevok vyše 80 mil. eur cez Operačný program (OP) Základná infraštruktúra v rámci opatrenia 3.1 Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry. Predpokladá sa len, že školy a zdravotnícke zariadenia, ktoré medzi rekonštruovanými budovami dominovali, dosiahli významné zníženie spotreby energie, ale úspory nie je možné kvantifikovať.

Rekonštrukcia budov v školstve si vyžiadala 811-tis. eur s podporou OP Výskum a vývoj. Dosiahnutú úsporu energie však započíta rezort hospodárstva až do hodnotenia druhého akčného plánu.

Budovy na zdravotnú starostlivosť zhltli viac než polovicu investícií do všetkých budov. V tomto segmente presiahli 432 mil. eur a pochádzali z prostriedkov zdravotníckych zariadení, z rozpočtov miest a vyšších územných celkov alebo mali formu príspevku zo štátneho rozpočtu. Použili sa na zateplenie, výmenu okien, rekonštrukciu tepelných zdrojov a vykurovacích systémov a priniesli energetickú úsporu takmer 46,9 TJ. Z OP Zdravotníctvo majú byť do konca druhého programovacieho obdobia (v rokoch 2011 až 2013) podporené ďalšie opatrenia, zazmluvnených je 25 projektov s uvažovanou úsporou 47 TJ. Pokračovať budú aj projekty financované zo štátnych, miestnych a privátnych zdrojov.

Komplexnú rekonštrukciu verejnoprávnych budov a tiež škôl a školských zariadení, od zateplenia cez výmenu okien, hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy a termostatizáciu podporil takmer dvoma miliónmi eur aj Ekofond. Ako neinvestičný neziskový fond ho zriadil Slovenský plynárenský priemysel, a.s., (SPP). Zo skutočne investovaných 4,2 mil. eur do všetkých podporených aktivít vzišla celková energetická úspora 28 TJ. Ide o hodnoverný údaj. Projekty sú z hľadiska dosiahnuteľných energetických úspor hodnotené pred pridelením dotácie a úspory sa verifikujú po ukončení projektu. Pritom sa uvoľní 30 percent odsúhlasenej dotácie.

Fond energetickej efektívnosti nebol zriadený, a tak tepelné čerpadlá a vysoko účinné klimatizačné systémy v nevýrobných budovách, dobrovoľné certifikáty a audity či nové nízkoenergetické stavby zostali bez štátnej podpory.

Niečo dobieha

Pri budovách sa zrealizovalo najviac opatrení, ale problémom bolo nedôsledné alebo žiadne monitorovanie úspor energie v projektoch a ich následná kvantifikácia. Tieto nedostatky odstráni Monitorovací systém efektívnosti pri používaní energie, za ktorý zodpovedá Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Do systému zasielajú údaje vyššie územné celky, ústredné orgány štátnej správy, organizácie v ich pôsobnosti, ako aj určené druhy spoločností a povinných osôb podnikajúcich v oblasti energetiky vždy k 31. marcu. Mestá a obce majú túto povinnosť odloženú do roku 2013. Systém bol sprevádzkovaný vlani, tento rok má byť dostupná aj elektronická verzia s prístupom cez webové rozhranie, ktoré umožní požadované údaje vypĺňať priamo na webe.

SEIA administruje aj projekt Energetická efektívnosť vo verejných budovách. Iniciovala ho Európska banka pre obnovu a rozvoj v Trnavskom a Nitrianskom samosprávnom kraji, prvá výzva bola vyhlásená v roku 2008. Prvých 16 objektov sa rekonštruuje, pre ďalších 26 projektov beží verejné obstarávanie dodávateľov. Opatrenie bude prebiehať aj v období 2011 – 2012 a podľa úspešnosti sa rozhodne o jeho ďalšom pokračovaní. Ešte sa neskončil žiaden projekt, úspory spadnú do hodnotenia druhého akčného plánu po roku 2013.

Aký je plán

Úsporné opatrenia zamerané na budovy prevádzkované orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy spadajú v druhom akčnom pláne už pod verejný sektor. Z celkových úspor vyčíslených na 8,5 tisíca TJ naň pripadá viac ako štvrtina. A z predpokladaných investícií 3,6 mld. eur zhruba tretina. Existujúce verejné budovy vyžadujú významnú obnovu a zlepšenie tepelnotechnických vlastností. Ale na rozdiel od rodinných domov sa dá takáto budova ľahšie prestavať na nízkoenergetickú, lebo má zvyčajne veľký vnútorný objem obostavaný menšou plochou, cez ktorú uniká teplo, hovorí Martin Mihál zo spoločnosti Xella Slovensko.

Na financovaní opatrení sa budú opäť v rozhodujúcej miere podieľať štrukturálne fondy. Dominantný objem prostriedkov, vyše 641 mil. eur, pôjde na obnovu škôl a školských zariadení v rámci Regionálneho operačného programu a opatrenia 1.1 Infraštruktúra vzdelávania. Zazmluvnených je viac ako 900 budov a očakáva sa úspora až 1,8 tis. TJ.

Zdôraznenie úlohy verejného sektora v energetickej efektívnosti je v súlade s novou Smernicou 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD II – Energy Performance of Buildings Directive), ktorá by do právnych predpisov Slovenska mala byť v plnom rozsahu implementovaná najneskôr do júla budúceho roka.

Podľa nových európskych pravidiel majú mať všetky nové budovy po roku 2020 takmer nulovú spotrebu energie. Vo verejnom sektore tieto sprísnené kritériá majú platiť už od polovice roka 2018. To okrem iného znamená, že budú zateplené minimálne na úrovni pasívnych stavieb s vyriešeným tzv. riadeným vetraním, ktoré môže byť doplnené o rekuperačnú jednotku na spätné získavanie tepla. A na pokrytie ďalšej energetickej spotreby budú čo najviac využívať obnoviteľné zdroje ako napríklad solárne panely alebo tepelné čerpadlá. Postupný prechod k verejným budovám v energetickom štandarde približujúcom sa nule podporí prijímanie príslušnej legislatívy a noriem, ale nevyhnutnou podmienkou je erudovanosť projektantov i stavbárov. M. Pisoňová, marketingová manažérka spoločnosti Knauf Insulation v Novej Bani, považuje za kľúčovú spoluprácu medzi priemyslom, akademickou sférou a štátom pri vzdelávaní architektov, projektantov a stavebníkov.

Trvalo udržateľná

Tzv. horizontálne opatrenia v druhom akčnom pláne sú významným predpokladom na dosiahnutie energetických úspor, ale ich dosah sa nedá presne vyčísliť. Patrí k nim aj podpora miest a obcí pri vypracovaní Akčného plánu trvalo udržateľnej energetiky, ktorý je jedným z výsledov vstupu miest a obcí do Paktu starostov. Jeho hlavným cieľom je znížiť emisie CO2 minimálne o 20 percent do roku 2020 na území pristupujúcich samospráv.

Mestá a obce môžu požiadať o technickú pomoc pri vypracúvaní tohto akčného plánu cez program Intelligent Energy Europe (IEE) II, z ktorého sa dajú hradiť až do výšky 100 percent. V súčasnosti sú v Pakte starostov iba dve slovenské mestá – Nitra a Moldava nad Bodvou (z 2 181 miest a obcí z EÚ). Cieľom je zapojenie minimálne 50 ďalších miest a obcí do programu, za ktorý zodpovedá SIEA.

Tri projekty s podporou IEE realizuje v SR Energetické centrum Bratislava (ECB), ktoré je odborným technickým partnerom samospráv pri komplexnom riešení energetických úspor. ECB poskytuje technickú asistenciu pre Nitru ako člen združenia právnických osôb, ktoré založili tamojšiu Energetickú agentúru. Celková odhadovaná výška rozpočtu na realizáciu opatrení nitrianskeho akčného plánu je približne 250 mil. eur.

V rámci projektu Mínus 3 percentá spolupracovalo ECB na akčnom pláne a energetických auditoch vybraných budov v Malackách. Na základe jedného z nich mesto zrealizovalo obnovu športovej haly, ktorá bola po verejnom osvetlení druhým najväčším hltačom elektrickej energie. V rámci projektu získali Malacky výhodne aj pilotnú inštaláciu monitorovacieho systému, do ktorého cez webové rozhranie vkladajú vyškolení pracovníci mesačné stavy meračov.

Aktuálne mesto zvažuje rekonštrukciu verejného osvetlenia. Jedným z možných variantov realizácie je tzv. Energy Performance Contracting (EPC). Je to forma komplexnej energetickej služby, v rámci ktorej firma energetických služieb (ESCO partner) zrealizuje energeticky úsporné opatrenia a zmluvne garantuje úspory slúžiace na splácanie investície. Vo verejnom osvetlení sa EPC zatiaľ v SR nerealizovala. Na budovy ju požili v Holíči. Partnerom projektu bol aj Siemens.

Energetický manažment

Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností v spoločnosti Cofely, vidí významný potenciál úspor pre verejný sektor v zmene postupu pri nákupe energií. Pre klientov, medzi ktorými sú aj ministerstvá a organizácie v ich pôsobnosti, dokáže vyjednať vyhodnejšie podmienky tak, že viaceré nehnuteľnosti spojí do „jedného balíka“ a vysúťaží dobrú cenu silovej časti elektrickej energie pre každého koncového zákazníka. Ten ušetrí aj pri zachovaní spotreby elektrickej energie ročne desiatky percent z obvyklých výdavkov. Aj pre viacero budov v rôznych oblastiach Slovenska získa takto verejný subjekt jedného dodávateľa energie. Rovnako postupujú aj pri nákupe iných druhov energie.

Zmena prístupu spočívajúca v centralizácii finančných prostriedkov i samotného nákupu energie vedie aj k zisteniu relevantných údajov o spotrebe energie v jednotlivých budovách. Aj k optimalizácii počtu budov, keďže vlastník takto získa presné údaje o spotrebe vo všetkých priestoroch. Aj v tých, ktoré nevyužíva. Bez interných nárokov na odborníkov a počítačové systémy, ktoré zabezpečí externý partner. Z týchto údajov vychádzajú aj návrhy konkrétnych projektov a činností zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, celkového komfortu pobytu v budove a predlžovanie životnosti budovy a transformujú sa do konceptov obnovy jednotlivých budov.

Samosprávy začínajú s energetickým manažmentom. V Rohožníku získali nenávratný grant vyše 1 mil. eur z finančného mechanizmu EHS, z nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR. Za tieto prostriedky inštalovali tri kotly na drevnú štiepku. Kotolňa je vo vlastníctve obce, ktorá má ako výrobca tepla aj licenciu od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Niektorým sa darí aj spolupráca so súkromným sektorom. Príkladom je Liptovský Mikuláš. Spoločnosť LMT zo skupiny Cofely si od mesta dlhodobo prenajala infraštruktúru na rozvod tepla. Postavila novú kotolňu na drevnú štiepku, ktorá sa dodáva z regiónu, zmodernizovala plynové kotolne a zrekonštruovala rozvody. Diverzifikácia palivovej základne jej umožnila udržať ceny tepla aj pri stúpajúcich cenách plynu.

Článok vyšiel v Špeciáli Komunál, ktorý je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 15.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Milan David

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)