Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Z upratovania len spočítanie zbytočných budov

09.08.2007, 11:18 | Martin Rojko | © 2007 News and Media Holding

Štát chce vytvoriť nový úrad na evidovanie vlastných nehnuteľností.

  • Tlačiť
  • 0

Budovy ministerstiev a ostatných úradov štátnej správy malo čakať dôsledné upratovanie. Aspoň tak to vyzeralo z vyhlásení Jána Počiatka po dosadnutí do kresla ministra financií. V situácii, keď niektoré úrady nevedia spočítať všetky svoje budovy, nehovoriac o nákladoch na ich spravovanie, vlastne ani iná možnosť neexistuje.

Nejde pritom o žiadne omrvinky. Počet štátnych nehnuteľností sa ráta na tisíce a ich trhová hodnota dosahuje miliardy korún. Len o pár núl menšie číslo predstavujú náklady na ich spravovanie, údržbu a energie. Ak chce štát šetriť, mal by poznať počet, využitie, rozlohu, vek a stav budov, ktoré sú v jeho vlastníctve. Mal by povedať, koľko ho stoja a čo s tým.

Príklady zbavovania sa zbytočných nehnuteľností v rukách vlád alebo samospráv v Európe existujú. Transakcie v hodnote niekoľko sto miliónov eur často odrážajú snahu verejného sektora nájsť zdroj financií pre rastúci rozpočtový deficit, prípadne potrebu koncentrovať sa na kľúčové úlohy a outsourcovať ostatné činnosti. Belgická vláda sa tak zbavila šesťdesiatky budov, mesto Štokholm zamýšľa privatizovať desať nákupných centier. Česká obchodná inšpekcia pripravuje dražbu zanedbanej historickej budovy v lukratívnom centre Prahy, ktorú nevyužíva.

uradnici1.jpg

Štátna realitka

Ako si vláda predstavuje upratanie svojho majetku? Má sa o to postarať nový úrad pod názvom Agentúra majetkových služieb. Z dokumentov ministerstva financií vyplýva, že agentúru zriadia ako rozpočtovú organizáciu ministerstva. Jej úlohou by malo byť zabezpečovanie prenájmu, kúpy, predaja prebytočných nehnuteľností, poskytovanie právnych služieb pri prevodoch či centrálne evidovanie nehnuteľností.

Podľa rezortu sa tým zefektívni nakladanie s prebytočným majetkom štátu a centrálnym vykonávaním činností sa ušetria zdroje. Chod agentúry by malo zabezpečovať 50 zamestnancov a ročne 30 miliónov korún zo štátneho rozpočtu.

Predstavou je sústrediť všetky ministerstvá do jednej alebo niekoľkých budov a tým minimalizovať náklady na spravovanie, údržbu či energie. „Je to konečné štádium, ku ktorému sa chceme aj vytvorením agentúry priblížiť,“ poodhaľuje motiváciu návrhu hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. No zároveň priznáva, že je to beh na dlhé trate.

Myšlienka centralizovať spravovanie a urobiť poriadok v štátnych nehnuteľnostiach nie je nová. Súčasný návrh vychádza z materiálu, ktorý pred štyrmi rokmi predkladal na pripomienkovanie predchádzajúci minister Ivan Mikloš. No ostatné ministerstvá sa nechceli vzdať možnosti nakladať s budovami podľa svojho uváženia a návrh zmietli zo stola. Podobnej reakcie sa dnes ministerstvo neobáva. „Myslíme si, že predkladaný návrh vo vláde prejde,“ avizuje M. Šmál.

Jeho optimizmus môže prameniť z toho, že tentoraz by žiadne z ministerstiev o rozhodovacie právomoci neprišlo. Ako sa uvádza v materiáli, „o trvalej alebo dočasnej prebytočnosti majetku štátu bude rozhodovať aj naďalej štatutárny orgán správcu“. Inými slovami, agentúra môže spočítať napríklad všetky budovy ministerstva kultúry, určiť spôsoby ich efektívnejšieho využívania formou prenajatia komerčnému subjektu či stanoviť prebytočné budovy určené na odpredaj.

uradnici2.jpg

Háčik je v tom, že konečné rozhodnutie o prenájme alebo predaji bude mať aj naďalej v rukách konkrétny minister. „Ak agentúra nebude disponovať rozhodujúcou kompetenciou a možnosťou povedať – pracujete v príliš drahej budove v centre mesta, preto ju musíte predať –, úspory budú minimálne,“ hodnotí návrh Radovan Ďurana, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie.

Vládna analýza spravovania štátnych nehnuteľností spred dvoch rokov pritom konštatovala, že sa „často vyskytujú prípady, keď sa nedodržiava zákonný postup pri osobitnom ponukovom konaní. V snahe previesť majetok štátu vopred určenému záujemcovi za cenu podľa znaleckého posudku, ktorá však neodráža trhovú cenu majetku, správcovia porušujú viaceré ustanovenia zákona.“

Náklady na fungovanie agentúry nebudú malé. Za tri roky sa na ňu daňovníci zložia sumou vyše 90 miliónov korún. Pôvodná Miklošova verzia návrhu počítala s nákladmi zo štátneho rozpočtu iba na jeden rok, a to vo výške 30 miliónov korún. V ďalších rokoch mali výdavky pokrývať príjmy z vlastnej činnosti.

Šetrenie je problematické aj v tom, že odbory správy nehmotného majetku na všetkých úradoch majú ostať zachované. A za príkladné šetrenia sa nedá označiť ani priestor, v ktorom má agentúra fungovať. Nárokuje si kráľovských 30 štvorcových metrov kancelárskej plochy na osobu. Pritom priemer v štátnych organizáciách v Bratislave je 22 metrov. Nehovoriac o súkromnom sektore, kde sú bežné potreby polovičné.

Kráľovské budovy

Zatiaľ čo sa reči hovoria a agentúra zostáva v papierovej podobe, ministerstvá majú svoje plány. Rezort obrany si napríklad naplánoval postaviť nové sídlo pri autobusovej stanici. Minister kultúry prišiel s nápadom postaviť akési mediálne centrum pre štátnu televíziu, rozhlas a tlačovú agentúru v najlukratívnejšej lokalite nábrežia. V úradníckom slovníku, chce vytvoriť „spoločnú budovu pre potreby rozvoja programovej služby verejnoprávnych médií na Slovensku na prahu digitálnej revolúcie“. Práve ministerstvo kultúry patrí k rezortom, ktoré disponujú značným počtom nehnuteľností v lukratívnych častiach hlavného mesta. Ďalšie má v menej atraktívnych oblastiach.

Medzi subjektmi, ktorých sa nápad týka, je aj agentúra TASR. Minulý týždeň ohlásila presťahovanie do kvalitnejších priestorov neďalekého Tower 115, bývalého Presscentra zrekonštruovaného realitnou časťou J&T. Agentúra tým má podľa vlastného vyjadrenia ročne ušetriť náklady na prevádzku vo výške 5,2 milióna korún. Pritom ešte v novembri minulého roka rezort kultúry uvažoval o jej presune do inej budovy patriacej do jeho realitného zoznamu.

uradnici3.jpg

Podobnú dilemu riešilo pred dvoma rokmi ministerstvo výstavby. Napokon si zvolilo cestu komerčného nájmu priestorov v jednom z nových biznis centier – na desať rokov a s dohodnutým každoročným zvyšovaním nájomného. V tom čase vraj nenašli iné vyhovujúce štátne priestory. Súčasné vedenie aktuálne oznámilo, že zvažuje opustenie priestorov v Apollo BC. V prípade predčasného ukončenia zmluvy čelí sankciám v podobe polročného nájomného.

Riešenia

Dilemu, či zostať vo vlastnom alebo prenechať reality na ne špecializovaným firmám, riešia nielen štátni úradníci. Týka sa väčšiny súkromných firiem. Ich manažéri objavili realitný outsourcing už pred rokmi. Príkladom môžu byť banky, ktoré si budovy často prenajímajú. Naproti tomu štátna správa sa presúvaniu neefektívnych činností na externé firmy stále väčšinou bráni.

Podľa Petra Strýčka, generálneho riaditeľa firmy Hetech Services, ktorá poskytuje služby facility manažmentu, je outsourcovanie pre štátne organizácie výhodné v 99 percentách prípadov. Úrady sa stále veľmi opatrne obzerajú po službách externého spravovania budov. A ak, ide len o takzvané soft aktivity. To znamená upratovanie, čistenie či údržbu okolitého prostredia budovy. Ako hovorí P. Strýček, hlavných správcovských činností sa štát veľmi nerád vzdáva.

Hoci napríklad minister kultúry môže byť pre ostatných kolegov pri odpredaji nepotrebného majetku aj príkladom. Nevyužívanú budovu na Záhradníckej ulici, ktorá potrebuje rekonštrukciu, predali súkromnej firme za vyše 25 miliónov korún a chcú sa zbavovať aj ďalšieho nepotrebného majetku. Pravda, viac transparentnosti by priniesla forma verejných dražieb.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch, J&T

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)