Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Nočná mora developerov? Malé združenie z Bratislavy

03.03.2017 | Tomáš Vašuta | © 2017 News and Media Holding

Fontány v priemyselných parkoch, jazierka pri obytných blokoch či umelecké diela v podnikoch. Takto by mal vyzerať ideálny svet podľa predsedu Združenia domových samospráv Marcela Slávika. Kým obdobní prívrženci „krajšej krajiny“ zväčša lobujú a presviedčajú architektov či mesto, Združenie domových samospráv si vybralo trocha inú cestu. Ročne pripomienkuje stovky stavieb po celom Slovensku neraz nezmyselnými požiadavkami. Pre stavebníkov to znamená niekoľkomesačné zdržania.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 30

Keď v apríli minulého roka spúšťal projekt Jarabinky predaj, so stavebnými prácami plánoval začať v júni 2016. Projekt predstavený ešte pred krízou mal totiž väčšinu povolení, chýbalo mu už iba správoplatnenie stavebného povolenia. Obvykle trvá 60 dní, v ich prípade to bolo o 126 dní dlhšie. Aj preto stavba už na začiatku nabrala polročné meškanie. Dôvodom boli pripomienky, ktoré stavebnému úradu adresovalo Združenie domových samospráv. Koľkým pripomienkam úrad vyhovel? Žiadnej. Všetky pripomienky označil za neopodstatnené.

Po celom Slovensku

Združenie využíva proces verejného posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie (EIA), keď na jednotlivé stavebné úrady posiela formálne pripomienky k jednotlivým stavbám. Ak ho aj úrady z procesu vylúčia, odvoláva sa, čím predlžuje dobu schvaľovania a povoľovania jednotlivých stavieb. Vo väčšine prípadov je potom združenie vedené ako účastník konania.

Združenie je pritom aktívne po celom Slovensku. Časové zdržanie spôsobilo aj developerovi, ktorý pripravuje haly pred dodávateľov Jaguaru. Okrem iného od investora žiadalo vybudovať v priemyselnom parku „lokálny parčík ako samostatný stavebný objekt, ktorý však po realizácii bude prístupný širokej verejnosti“.

Neprehliadnite

Združenie si potrpí najmä na umelecké diela pri všetkých typoch stavieb. Od stavebníkov žiada, aby bola súčasťou projektu socha, plastika, reliéf či fontána. „Týmto sa dosiahne budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investície ekonomicky aj marketingovo,“ vysvetľuje združenie v pripomienke.

Stvárnenie sochy či fontány však nemá zostať len na ľubovôli developera. Podľa združenia má prebehnúť verejná súťaž, keď vo výberovej komisii bude zástupca investora , architekt spracúvajúci projektovú dokumentáciu, zástupca mestskej aj miestnej samosprávy, zástupca zainteresovanej verejnosti a predstaviteľ akademickej umeleckej obce. Výsledok takejto súťaže má developer rešpektovať.

Známe meno

Meno predsedu združenia Marcela Slávika je pritom medzi ľuďmi, ktorí sa pohybujú okolo developmentu, veľmi dobre známe. A nielen medzi nimi. Blog mu venoval aj šéf Slovnaftu Oszkár Világi, ktorý sa s požiadavkami združenia stretol pri stavbe futbalového štadióna v Dunajskej Strede. „V celej krajine sa míňajú tisíce úradných hodín na nášho občana S, ktorý sedí doma a posiela vyjadrenia do všetkých kútov Slovenska. Investičné zámery sa tak odkladajú a úrady sa roky vyrovnávajú s nezmyselnými námietkami ekologicky cítiaceho občana S,“ uviedol O. Világi v komentári na webe Hospodárskych novín.

Skúsenosti so združením má aj hokejista Ľubomír Višňovský, ktorý pripravuje štadión v bratislavskej Rači. „Pán Slávik si z toho robí biznis, všetky zákony má preštudované a má z toho firmu. Robí len zle, tí ľudia, čo sa snažia a pracujú a takisto aj investori na to už nemajú nervy. Viem, že pred časom, ako niekde končil jednu stavbu, povedal, že po tomto ide na Višňovského. On sa chvíľku ozýva, potom zasa nie, a tak dokola," povedal v lete minulého roka pre Aktuálne.sk Ľ. Višňovský.

Športovisko v Rači - vizualizáciaZdroj: LBG aréna

A kto je Marcel Slávik? Na svojej osobnej webovej stránke sa chváli tým, že pôsobil ako manažér slovenských firiem a úspešne riadil viacero projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. Angažoval sa aj v politike, keď kandidoval za strany Nezávislé fórum, Most-Híd či Slobodné slovo Nory Mojsejovej.

Združenie domových samospráv založil v roku 2006. Podľa Marcela Slávika je hlavným cieľom sledovať a zlepšovať životné prostredie. „Ako dotknutá verejnosť dohliadame na transparentnosť konania a zároveň presadzujeme, aby sa vysadilo viac stromov a zelene, aby sa neznečisťovali vody, aby sa mikroklimatické podmienky v mestách nezhoršovali ale zlepšovali,“ povedal pre TREND Reality M. Slávik.

Podľa jeho slov združenie spolupracuje so špičkou odborníkov z praxe. „Pri množstve stavebných projektov sme dosiahli, že investor okrem svojho zámeru vybuduje v danej lokalite aj verejný park slúžiaci všetkým obyvateľom spolu s lavičkami a ihriskami; pomohli sme obyvateľom Petržalky, Bratislavy - Nového Mesta, Sokoloviec, Senice, Prešova , Piešťan a ďalších slovenských miest a obcí presadiť ich záujmy v konkrétnych prípadoch v nerovnom boji so silnejším investorom,“ vysvetľuje M. Slávik.

Bez zmien

Kým aktivista hovorí v prvom rade o ochrane životného prostredia, dnes už bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik mal pri prezentácii urbanistickej súťaže II. etapy Nosného systému MHD v roku 2013 iný názor. „K postupu pána Slávika sa nebudem vyjadrovať. Raz zverejním jeho mail, v ktorom napísal, že on by to ani na tú Európsku komisiu neposielal, keby sme mu nejaký postík na meste ponúkli, minimálne na úrovni hlavného architekta, alebo hlavného dopravného inžiniera,“  povedal vtedy M. Ftáčnik.

Kroky združenia pritom neušli ani ministerstvu životného prostredia. „Ministerstvo aktivitu spomínaného občianskeho združenia eviduje v rámci procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie. Právo verejnosti mať prístup k informáciám o životnom prostredí, k rozhodovaniu o nich a prístupu k spravodlivosti vychádza z princípov Aarhuského dohovoru,“ uviedol pre TREND Reality hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) už vláde predložil novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Veľké zmeny sa však aktívneho združenia nedotknú. „Ministerstvo, aj na základe programového vyhlásenia vlády, pripravilo nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s ambíciou venovať sa aj tejto problematike, avšak princípy vyplývajúce z európskej smernice v oblasti EIA musia byť zachované,“ konštatoval T. Ferenčák.

Developerom aj obyčajným stavebníkom tak nezostáva nič iné, len odpovedať na pripomienky združenia aj v ďalšom období. „Keby to bol film, určite by som sa smial, ale toto je slovenská realita, kde úradníci každý deň riešia stovky podaní od občana Slávika. Investície sa preto roky posúvajú a niekedy sa ani nezrealizujú. Peniaze, energia štátu a stavebníka sa míňa nie preto, lebo máme tohto občana, ale preto, že štát nedokáže opraviť chybu v zákone,“ zamýšľal sa v blogu O. Világi.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 30

Tagy pripomienky, Slávik, Združenie domových samospráv